sedevacantista

Vladyka Milan je právoplatne konsekrovaný biskup vo východom obrade. Je známy tým, že vedie na facebooku internetovú „poradňu“ s názvom ‚Vladyka Milan odpovedá‘. V tomto krátkom článku bez najmenších pochybností dokážem, že Milan Chautur, hoc sa hrá na katolíckeho biskupa (a to dokonca vedúceho katolíckeho biskupa), tak nie je katolíckym biskupom. [edit: ku dnešnému dňu už nie je „vedúcim“ biskupom, a nahradil ho iný nekatolík Cyril Vasiľ.] Toto je krátka, respektíve skrátená verzia pôvodne dlhého článku. Pre pozretie si dlhého článku, kde je toho rozpísaného o mnoho viac, kliknite na nasledujúci link: odkaz.

Milan Chautur je v plnom prijímani s heretickým antipápežom Františkom. V krátkosti o Františkovi: František nie je pápež, ale antipápež; a to pretože nie je katolík, ale otvorený arci-heretik, ktorý okrem mnohých iných vecí propaguje zavrhnutú doktrínu o ospravodlivení Martina Luthera, odsudzuje konvertovanie ostatných, chodí do mešity modliť sa k Mekke a mnoho iného:

František, Tlačová beseda počas letu z Arménska do Ríma, 26. jún 2016: „Myslím si, že úmysly Martina Luthera neboli nesprávne… V dnešnej dobe, luteráni a katolíci, a všetci protestanti, sa zhodujú v doktríne ospravodlivenia: v tejto veľmi dôležitej otázke sa [Luther] nemýlil.“

Komentár: Toto je otvorená heréza. Katolícka Cirkev zavrhla nebiblické učenie Martina Luthera o ospravedlnení na Tridentskom koncile a vyhlásila ho za heretika. František je otvorený heretik.

František: „Ale čo by som mal urobiť s priateľom, susedom, pravoslávnou osobou? Buď otvorený, buď priateľom. ‘Ale mal by som vynaložiť úsilie, aby som ho obrátil?’ Jestvuje veľmi ťažký hriech proti ekumenizmu: prozelytizmus. Nikdy by sme nemali prozelytizovať pravoslávnych!“ (Zdroj: vatican.va)

Komentár: Toto je odsúdenie Katolíckej Cirkvi a antikatolicizmus. Katolícka Cirkev nabádala vždy svojich misionárov, aby sa snažili konvertovať rozkoľníkov, no on to nazýva ťažkým hriechom. František je odpadlík od viery, je to antipápež.

Pápež Benedikt XIV., Allatae Sunt (# 19), 26. júl 1755: „V prvom rade, misionár, ktorý sa snaží pomocou Božej pomoci prinavrátiť gréko a východných schizmatikov [„pravoslávnych“ rozkolníkov] k celistvosti, by mal zasvätiť všetky svoje snahy k jednému cieľu, prinavrátiť ich od doktrín, ktoré si protirečia s katolíckou vierou.“

Antipápež František sa modlí v mešite smerom k Mekke – úplne odpadlíctvo. (Zdroj: vatikankatolicky.com)

Pozri aj: František sa šiel modliť do africkej mešity (video).

Milan Chautur takisto naplno podporuje ekumenizmus, odsudzuje prozelytizmus (snahu o konvertovanie druhých), uznáva modlára Jána Pavla II. za svätého, označuje sektárskych rozkoľníkov za kresťanov a propaguje heretickú myšlienku, že exkomunikácie sektárskych rozkoľníkov boli zrušené, pre vymenovanie aspoň zopár jeho kacírstiev. Milan Chautur vôbec nie je katolík, tak ako hneď uvidíte. Prejdem teda hneď na jeho hlavné herézy/kacírstva, ktoré z neho robia nekatolíka.

Milan Chautur označuje Jána Pavla II. za svätého

Plne si uvedomujúc, že Ján Pavol II. bol otvoreným modlárom a náboženským indiferentistom, tak ho i napriek tomu označuje za svätého, čož je participácia na a schvaľovanie hriechu toho druhého, t. j. schvaľovanie modlárstva Jána Pavla II.

Antipápež Ján Pavol II. bozkáva Korán. – odpadlíctvo (Zdroj: vatikankatolicky.com, originál foto AP)

Milan Chautur, v (úvodz.) „poradňa“ ‚Vladyka Milan Odpovedá‘, 5. apríl 2020: “ … Azda aj preto sv.Ján Pavol II. ustanovil túto nedeľu za „nedeľu mladých“, v ktorú…“

Milan Chautur, v (úvodz.) „poradňa“ ‚Vladyka Milan Odpovedá‘, 11. december 2018: „Svätý Ján Pavol II. vo svojej knižke…“

Milan Chautur: „[Antoine-Frédérica Ozanama] sv. Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného…“ [1]

Milan Chautur je odpadlík od viery. Týmto Chautur vyjadruje podporu aj falošnému ekumenizmu.

Článok s názvom Herézy Jána Pavla II., Kláštor Najsvätejšej Rodiny (vatikankatolicky.com – stránka amerického kláštou v Slovenčine):

Assisi medzináboženské modlitebné stretnutie – odpadlíctvo. (Zdroj: vatikankatolicky.com)

„Október 27. r. 1986, Ján Pavol II. pozval hlavných lídrov falošných náboženstiev, aby prišli do Assisi v Taliansku na Celosvetový deň modlenia sa za mier. Ján Pavol II. sa modlil spolu s vyše 100 rozličnými poprednými vyznávačmi iných náboženstiev, a tým pádom odhodil nabok učenie Písma a 2000-ročné učenie Katolíckej Cirkvi, ktoré zakazuje také modlenie sa s falošnými náboženstvami.

Deň celý pozostávajúci z modlitieb s pohanmi, nevercami a heretikmi bol Jána Pavla II. nápad. Počas tohto stretnutia Dalai Lama položil buddhistickú sošku na oltárnu schránku s Ježišom v kostole sv. Františka.“

Kláštor Najsvätejšej Rodiny (vatikankatolicky.com), Slovník pojmov a princípov:

„Ekumenizmus – toto referuje na učenie II. vatikánskeho koncilu a „pápežov“ po II. vatikánskom koncile, t. j. odkazuje to na nové falošné učenie, aby sme rešpektovali, zjednotili sa, modlili sa spolu a vzdávali chválu falošným náboženstvám. „Ekumenizmus“, tak ako praktizovaný a vyučovaný sektou II. vatikánskeho koncilu, je priamo zavrhnutý katolíckym učením, pápežmi a celou tradíciou Cirkvi. Ekumenizmus dáva pravé náboženstvo na tú istú úroveň s falošnými náboženstvami a pravého Boha na rovnakú úroveň s falošnými bohmi.“

Milan Chautur sa rúha Bohu, keď tvrdí, že On repšektuje (má v úcte) tých, čo ho nenávidia

„Týmto, ktorí si neprajú priateľstvo s Bohom, sa On nevnucuje, lež ich rešpektuje, ale toto je vlastne ich večná smrť.“ (Milan Chautur, Veľký piatok, 2. apríl 2021)

Komentár: Toto je rúhanie sa proti Bohu a úplne odmietnutie základnej božiej spravodlivosti. Toto je od Diabla! Boh nerešpektuje, nemá úctu, pre tých, čo ho odmietajú, ale opovrhuje nimi. Boh nemôže mať rešpekt ku zlým. Na vyvrátenie tohto bludu stačí vedieť, že Boh je spravodlivý. Milan Chautur si protirečí s Písmom a káže nové falošné evanjelium a falošného boha.

1 Sam 2,30 : „Lebo tých, ktorí ma ctia, poctím; a tí, ktorí mnou pohŕdajú, budú znevážení.“ (Roháčkov preklad)

Kniha Sirachovcová 34, 21-22: “ … posmechy rúhačov nemôžu byť milé (Bohu). Pán (ostáva) jedine s tými, ktorí vytrvajú na cestách pravdy a spravodlivosti.“

Kniha Sirachovcová 35, 15: „Nespoliehaj sa na nespravodlivú obetu, lebo Pán je sudcom a pred ním sláva osoby (neznamená) nič.“

Gal 1,8 „Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty!“

Milan Chautur odsudzuje proselytizmus a líška sa pravoslávnemu (v úvodz.) „duchovnému“

Milan Chautur, Vladykoveodpovede.sk, 6. február 2017 (odkaz):

“ „[Otázka:] Jsem exarchou Chorvatské pravoslavné církve a mě i naše věřící by zajímalo, zda a za jakých kanonických podmínek a okolností (východní a západní kodex) smí naši věřící (pravoslavní) přistoupit k Eucharistii a vyhledat možnost zpovědi z rukou katolických ordinářů. Na rozdíl od katolické církve náš klérus je rozptýlen po zemi dosti řídce. V Kristu † Gavrilo, exarcha Chorvatské pravoslavné církve (mjjk@atlas.cz)“

„[Odpoveď:] Drahý vladyka Gavrilo! Úprimne ma potešila Vaša starostlivosť o všetkých Vašich veriacich, preto hneď dávam právne stanovisko Katolíckej cirkvi ohľadom prijatia tajomstiev, ktoré rovnako verí aj Pravoslávna cirkev. Prajem Vám veľa síl pri napĺňaní Kristovho poslania pre spásu všetkým. [!!!]

† Milan

CCEO: Kán. 671 § 3.: „…katolícki vysluhovatelia dovolene vysluhujú sviatosti pokánia, Eucharistie a pomazania chorých veriacim v Krista východných cirkví, ktoré nemajú s Katolíckou cirkvou plné spoločenstvo, … .“

Katolícka cirkev, hlavne v nebezpečenstve smrti, ale aj pri nemožnosti dostať sa k vlastnému vysluhovateľovi, umožňuje vo vlastnom spoločenstve prijímať nekatolíckym kresťanom Eucharistiu, ale aj sviatosť pokánia a sviatosť pomazania chorých. (…) Tak isto je potrebné vyhýbať sa čo i len náznakom prozelytizmu. [!!!]“ „

Tento dopis pravoslávnemu „exarchovi“ možno zaradiť medzi najheretickejšie prejavy Milana Chautura vôbec. [Poznámka: exarcha znamená Cirkevný duchovný správca alebo hodnostár. Sektársky rozkoľník nemá žiaden titul a teda nie je exarcha.] Tento dopis od Milana Chautura je skrz-na-skrz heretický. Pokúsim sa ho teda rozobrať a pôjdem od zhora.

Po prvé: Milana Chautura úprimne potešila starostlivosť rôzkoľníckeho falošného duchovného o jeho „veriacich“. Už toto je heréza resp. podpora heretika od Chautura, lebo katolíka nemôže tešiť, že falošný vlk, rozkoľník, sa stará o ďalších rozkoľníkov.

Po druhé: Vyjadruje, že mu praje „veľa síl pri napĺňaní Kristovho poslania pre spásu všetkým.“ Toto je formálna heréza. Toto je odmietnutie katolíckej dogmy, že mimo Cirkvi nieto spása, lebo on popriava rozkoľníkovi vlastnými slovami veľa síl pri napĺňaní poslania pre spásu všetkých (rozkoľníkov), akoby spása mohla byť mimo Katolíckej Cirkvi vnútri rozkoľníckej sekty.

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, Cantate Domino, 11. zasadanie, 1441, ex cathedra: „Svätá Rímska Cirkev pevne verí, prehlasuje a káže, že všetci tí, ktorí sú mimo Katolíckej Cirkvi, nielen pohania, ale i židia alebo heretici a schizmatici, nemôžu mať podiel na večnom živote a pôjdu do večného ohňa, ktorý bol pripravený pre diabla a jeho anjelov, pokiaľ nebudú pripojení do Cirkvi pred koncom ich života; …“

Pápež sv. Gregor Veľký, citovaný v Summo Iugiter Studio, 590-604: „Svätá univerzálna Cirkev učí, že nie je možné uctievať Boha pravdivo, iba v nej, a deklaruje, že tí, čo sú mimo nej, nebudú spasení.“

Pápež Lev XII., Ubi Primum (# 14), máj 5. r. 1824: „Je nemožné, aby najpravdivejší Boh, ktorý je Pravda samotná, najlepší, najmúdrejší Poskytovateľ a Darca pre dobrých ľudí, uznal všetky sekty, ktoré vyznávajú falošné učenia, ktoré sú často nekonzistentné medzi sebou a protichodné a daroval odmeny ich členom… božskou vierou sa držíme jedného Pána, jednej viery, jedného krstu… Preto vyznávame, že nie je spása mimo Cirkev.“

Po tretie: Neexistuje čosi také ako nekatolícky kresťan.

Pápež Pius IX., Etsi Multa (# 25), 21. november 1873: „Preto svätý mučeník Cyprián, píšuc o schizme, odoprel pseudobiskupovi Novaciánovi dokonca aj titul kresťan na základe toho, že bol odrezaný a oddelený od Kristovej Cirkvi. ‘Ktokoľvek je,’ hovorí, ‘a akéhokoľvek druhu je, nie je kresťanom, kto nie je v Cirkvi Krista.’“

Po štvrté: Nemožno vysluhovať nekresťanom sviatosti, lebo to ide proti dogme.

Pápež Pius IX., Amantissimus (# 3), 8. apríl 1862: „… ‘ktokoľvek, kto je baránka a nie je členom Cirkvi, sa dopustil svätokrádeže;’ …“

Po piate: A čo je najohavnejšie, že Milan Chautur hovorí, že sa treba vyhýbať čo i len naznaku proselytizmu (snahy o konvertovanie pravoslávnych). Toto je od Diabla a kopíruje to v podstate antipápeža Františka, ktorý učí ten istý blud. Milan Chautur hlása nové falošné Evanjelium.

Antipápež František: „Ale čo by som mal urobiť s priateľom, susedom, pravoslávnou osobou? Buď otvorený, buď priateľom. ‘Ale mal by som vynaložiť úsilie, aby som ho obrátil?’ Jestvuje veľmi ťažký hriech proti ekumenizmu: prozelytizmus. Nikdy by sme nemali prozelytizovať pravoslávnych!“ – toto je úplny antikatolicizmus. (Zdroj: vatican.va)

Pápež Benedikt XIV., Allatae Sunt (# 19), 26. júl 1755: „V prvom rade, misionár, ktorý sa snaží pomocou Božej pomoci prinavrátiť gréko a východných schizmatikov [„pravoslávnych“ rozkolníkov] k celistvosti, by mal zasvätiť všetky svoje snahy k jednému cieľu, prinavrátiť ich od doktrín, ktoré si protirečia s katolíckou vierou.“

Milan Chautur vychvaľuje pravoslávnu rozkoľníčku, ktorá verí, že by spáchala ťažký hriech, ak by konvertovala na katolicizmus!

Milan Chautur, v (úvodz.) „poradňa“ ‚Vladyka Milan Odpovedá‘, 20. máj 2016:

„Milý Vladyka… Som pravoslávna veriaca a môj priateľ je gréckokatolík. Veľmi sa ľúbime a sme spolu už dlhšie. Keďže som si svoj veľký deň predstavovala vždy v našom chráme, priateľ pristúpil a ak Boh dá, tak sa vezmeme v našom pravoslávnom chráme. Čo ma ale trápi je to, že v budúcnosti, ak nám Boh požehná mať detičky, tak priateľ si stojí jednoznačne za tým, že budú pokrstené v gréckokatolíckom chráme. Ja rozumiem, že deti by mali byť pokrstené a vychovávané v takej viere, akej je otec, ale nie som s tým stotožnená, pretože pre mňa to znamená, že musím zmeniť svoju vieru, (…) … len sa bojím, že budem musieť svoju vieru zavrhnúť kvôli človeku, ktorého ľúbim a mám vnútorný boj sama so sebou, že uprednostním priateľa pred Bohom. Mám pocit, že by som spravila veľký hriech,… Neviem už čo robiť, toto je pre mňa veľmi ťažká situácia, sama neviem, ako to vyriešiť. Prosím o pomoc a ďakujem za slová.„

Najprv krátky komentár k mladej žene: mladá žena je neveriaca, ktorá odmieta katolícku cirkev a jej učenie, dokonca hovorí, že má pocit, že by spravila veľký (/ťažký/smrtelný) hriech, kebyže prestúpi na katolicizmus! Diabol ju tak pomútil, že si myslí, že by uprednostnila človeka pred Bohom, ak by mala konvertovať na katolicizmus! Jej priateľ samozrejme nemal pristúpiť na to, že sa budú brať u schizmatikov. Katolík by s takým nikdy nesúhlasil, ale je celkom pozoruhodné, že chce vychovávať deti v katolíckom kostole.

Katolík by takej žene mal z lásky povedať, že je na ceste do pekla a pod vplyvom Diabla a že by sa mala modliť Ruženec a konvertovať na katolícku vieru, mimo ktorej nieto spása. Katolík by sa jej mal pokúsiť vysvetliť, že existuje len jedna pravá Cirkev Ježiša Krista, Katolícka Cirkev a že musí byť jej členom pre spásu. Katolík by jej mal povedať, že v to, čo ona verí, je od Diabla. Katolík by jej mal povedať, že Boh chce, aby konvertovala na katolicizmus a že by mala študovať katolícke učenie.

Nuž teda, mladá žena je neveriaca, nevie ako svoju situáciu vyriešiť a pýta sa v jej očiach katolíckeho biskupa, že čo má urobiť? A čo odpovedá tento (tzv.) „katolícky“ biskup, na to, že dievčina verí, že je veľký hriech prestúpiť na katolicizmus? Milan Chautur odpovedá:

„Je už veľmi málo ľudí, ktorí tak citlivo vnímajú svoju vieru, čo vám slúži ku cti a spáse.“

Komentár: Toto je úplne odmietnutie Katolíckej Cirkvi a pápežstva. Toto je pľuvanec do tváre Ježiša Krista, do tváre jeho martýrom, zosmiešňovanie Katolíckej Cirkvi a napľutie do tváre všetkým katolíckym veriacim. Toto je maximálna ohavnosť a zvrátenosť aká vôbec môže byť. Milan Chautur proste nie je katolík, bodka.

Veľká heréza Milana Chautura o dedičnom hriechu a jeho heréza o popretí nevyhnutnosti krstu

A teraz uvediem v protiklade ich heréz katolícke učenie:

(1.)

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Exultate Deo“, 22. november 1439: „Svätý krst, ktorý je bránou do duchovného života, si drží prvé miesto spomedzi všetkých sviatostí; skrze neho sa stávame údmi Krista a tela Cirkvi. A keďže smrť vstúpila do vesmíru skrze prvého človeka, ‘ak sa nenarodíme znova z vody a z ducha, nemôžeme,’ ako hovorí Pravda, ‘vojsť do nebeského kráľovstva’ [Jn 3:5]. Matéria tejto sviatosti je skutočná a prirodzená voda.“

Pápež Inocent III., Štvrtý lateránsky koncil, Konštitúcia I., 1215, ex cathedra: „Sviatosť krstu sa však svätí vo vode pri vzývaní nerozdelenej Trojice – menovite, Otca, Syna a Ducha Svätého – a prináša spásu deťom i dospelým, keď ju ktokoľvek správne vykoná formou predpísanou Cirkvou.“

Pápež Benedikt XIV., Nuper ad nos, 16. marec 1743, Vyznanie viery: „Podobne (vyznávam), že krst je nevyhnutný k spáse, a preto, ak jestvuje bezprostredné nebezpečenstvo smrti, má byť udelený ihneď a bez odkladu, a že je platný, ak je udelený so správnou matériou i formou i úmyslom kýmkoľvek a v akomkoľvek čase.“

(2.)

Pápež Gregor X., Druhý lyonský koncil, 1274: „Takisto definujeme, že… duše tých, čo opustia tento život v skutočnom smrteľnom hriechu, alebo samotne v dedičnom hriechu, idú priamo do pekla, ale podstúpiť tresty rozličných druhov.“

Pápež  Eugen IV., Florentský koncil, „Letentur coeli“, Sess. 6, 6. júl 1439, ex cathedra: „Takisto definujeme, že… duše tých, čo opustia tento život v skutočnom smrteľnom hriechu, alebo samotne v dedičnom hriechu, idú priamo do pekla, ale podstúpiť tresty rozličných druhov.„(Denz. 693)

(3.)

Pápež Pius VI., Auctorem fidei, 28. august 1794: „26. Doktrína ako tá pelagiánovská bájka, ktorá odmieta to miesto spodných oblastí (čo veriaci všeobecne označujú menom limbo detí), v ktorom duše tých, čo odchádzajú iba vo vine dedičného hriechu sú trestaní trestom zatratených, nezahrňujúc trest ohňom, akoby týmto samotným faktom, tí, čo odstraňujú trest ohňom, uviedli to stredné miesto a stav slobodný od viny a trestu medzi kráľovstvom Boha a večným zatratením, tak ako o tom Pelagiáni navnivoč hovoria.“ – Zavrhnuté ako falošné, unáhlené a ubližujúce katolíckym školám. (Denz. 1526)

Pripájam komentár Brata Petra z Kláštoru Najsvätejšej Rodiny z Ameriky: „Tu pápež Pius VI. zavrhuje myšlienku niektorých teológov, že nemluvňatá, ktoré zomrú v dedičnom hriechu, trpia plameňmi pekla. Súčastne potvrdzuje, že tieto nemľuvňatá idú do miesta spodných častí (t. j. pekla) nazývané limbo detí. Nejdú do neba, ale do pekla, kde nie je oheň. Toto je prefektne v súlade so všetkými ostatnými slávnostnými definíciami Cirkvi, ktoré učia, že nemľuvňatá, ktoré zomrú bez vodného krstu klesnú do pekla, ale trpia trest iný od tých, čo zomrú v smrteľnom hriechu. Ich trest je večné oddelenie od Boha.“ (Zdroj: vaticancatholic.com)

Krátky komentár: To, čo propaguje Milan Chautur a Petričko, je skrz-na-skrz heretické. Je to pelágianizmus.

(4. a 5.)

Tridentský Koncil, 5. zasadnutie, kan. 3. a 4., O dedičnom hriechu:

„3. Kto tvrdí, že tento Adamov hriech, ktorý je svojím pôvodom jeden a prenášaný rodom, a nie napodobňovaním, ktorý je prítomný vo všetkých a je vlastný každému, môže byť odstránený skôr silami ľudskej prirodzenosti alebo iným prostriedkom, než zásluhou jedného sprostredkovateľa, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojej krvi zmieril s Bohom, „stal sa pre nás … spravodlivosťou, posvätením a vykúpením“ (1 Kor 1, 30);… nech je exkomunikovaný, lebo „niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4,12). A preto zaznelo toto slovo: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1,29), …“

„4. Kto popiera, že novonarodené deti treba pokrstiť, aj keď sa narodili z pokrstených rodičov, alebo kto hovorí, že sú síce krstené na odpustenie hriechov, ale že z Adama nepriťahujú na seba nič z dedičného hriechu, čo by bolo treba na dosiahnutie večného života očistiť v kúpeli znovuzrodenia, z čoho vyplýva, že u nich forma krstu „na odpustenie hriechov“ sa nechápe v pravom, ale v nesprávnom zmysle, nech je exkomunikovaný, lebo to, čo povedal Apoštol: „Skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili“ (Rim 5,12), sa nemá chápať inak, než ako to chápala katolícka Cirkev, ktorá je rozšírená všade. Podľa tohto pravidla viery sú totiž z tradície apoštolov aj deti, ktoré samy ešte nemohli spáchať nijaký hriech, opravdivo krstené na odpustenie hriechov, aby bolo u nich znovuzrodením (regeneratione) očistené to, čo pritiahli na seba splodením (generatione) (Synoda v Kartágu roku 418, 2. kánon), lebo „ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3, 5).“

Záver

Tak teda, toto by malo absolútne stačiť ľudom na to, aby odmietli heretika Milana Chautura. Katolíci nielenže môžu, ale musia odmietnúť kacírov akým je Chautur pod hrozbou páchania smrteľného hriechu. Kto aj napriek oboznámeniu sa s kacírstvami Milana Chautura ho obhajuje ako katolíka, tak nie je katolík, ale heretik a klamár.

Kristian Keller
Sedesvakantista

[1] – Zdroj: Logos TV, „Homília“ Milana Chautura, Klokočov, 11. august 2018

Preklady pápežskych encyklík z vatikankatolicky.com