Založ si blog

Vladyka Milan nie je katolík

Aktualizované 01/09/2021

„Týmto, ktorí si neprajú priateľstvo s Bohom, sa On nevnucuje, lež ich rešpektuje, ale toto je vlastne ich večná smrť.“ (Milan Chautur, Veľký piatok, 2. apríl 2021)

Krátky komentár: Toto je rúhanie sa proti Bohu a úplne odmietnutie základnej božiej spravodlivosti. Toto je od Diabla! Boh nerešpektuje, nemá úctu, pre tých, čo ho odmietajú, ale opovrhuje nimi. Boh nemôže mať rešpekt ku zlým. Na vyvrátenie tohto bludu stačí vedieť, že Boh je spravodlivý. Milan Chautur si protirečí s Písmom a káže nové falošné evanjelium a falošného boha.

1 Sam 2,30 : „Lebo tých, ktorí ma ctia, poctím; a tí, ktorí mnou pohŕdajú, budú znevážení.“ (Roháčkov preklad)

Kniha Sirachovcová 34, 21-22: “ … posmechy rúhačov nemôžu byť milé (Bohu). Pán (ostáva) jedine s tými, ktorí vytrvajú na cestách pravdy a spravodlivosti.“

Kniha Sirachovcová 35, 15: „Nespoliehaj sa na nespravodlivú obetu, lebo Pán je sudcom a pred ním sláva osoby (neznamená) nič.“

Gal 1,8 „Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty!“

Vladyka Milan Chautur je právoplatne ordinovaný kňaz a právoplatne konsekrovaný biskup (u byzancov sa biskup nazýva vladyka), ktorý je v plnom prijímani s antipápežom Františkom a jeho sektou. Sektou, ktorá je doslova protipólom Katolíckej Cirkvi, ktorá je na základe proroctiev označovaná aj ako Neviestka babylonská.

Antipápež František sa modlí s veľmi známym protestantským televanjelistom Kenneth Copelandom. (Zdroj: vatikankatolicky.com)

Čitaj aj: Padre Pio: „Satan“ príde „vládnuť falošnej Cirkvi“

Pár poznámok na úvod: pri hovorení pravoslávna cirkev v tomto článku sa nemyslí pravoverná katolícka cirkev, ale myslí sa rozkoľnícka cirkev, ktorá odmieta pápežstvo, tak ako je u nás zvykom ich tak volať. Niekedy je ich možno lepšie nazvať (tzv.) „pravoslávni“ alebo (tzv.) „ortodoxní“. Tento dlhší článok je rozdelený na viacero kapitol; každá jednotlivá kapitola sa začína podnadpisom, ktorý je zvýraznený hrubým písmom, ktorý je zameraný na stred. Tieto kapitoly sú označené veľkou rímskou číslicou. Kapitola I. a II. nadväzujú na seba. Keď používam tieto zátvorky „[ ]“, tak ide buď o môj komentár, alebo doplňujúce slovo na doplnenie významu alebo výrazu vo vete. Citácie druhých sú v originálnom znení aj s gramatickými chybami. Odporúčam vám článok si prečítať až do konca, hoc bude lepšie si myslím, keď sa k nemu budete postupne vracať, než prečítať to celé naraz. Mojim cieľom v tomto článku je porovnať katolícke učenie, ktoré je pravé a neomylné, s herézami (nepravdami proti viere) Milana Chautura, jeho hierarchie a Františkovim protestantizmom, a takisto túžim čitateľov oboznámiť s pravým autentickým učením Cirkvi, s katolíckou vierou, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie spásy. 

Vladyka Milan, hoc má právoplatnú vysviacku a konsekráciu vo východnom obrade, tak nie je katolík a nemá žiadnu právomoc v Cirkvi Krista. Problém pri rozpovedaní heréz a kacírstiev u heretika Milana je, že je ťažké sa vôbec rozhodnúť, kde vlastne začať. Jeho otvorených heréz je totižto doslova neúrekom. Hoci som už v samom úvode článku z časti poodkryl, že Milan Chautur hlása falošného, nebiblického boha (a už to samotné by malo čitateľa presvedčiť, že je falošným učiteľom), začnem od jeho „homílie“, kde rozpráva o vedcovi André-Marie Ampérovi.

 

I. Milan Chautur a jeho heréza pri rozprávaní o André-Marie Ampérovi

Najprv však krátko o Ampérovi: je známe, že André-Marie Ampér bol ako mladý vychovaný svojou katolíckou matkou, no keď prišiel do dospelosti a začal byť vedcom, tak začal vedome pochybovať o Bohu, čiže stratil vieru v Boha. Musel častokrát svoju vieru obnovovať. Po tom, ako začal vedome pochybovať o Bohu, mával depresie a dal to vedieť i svojím kamarátom. Avšak, vďaka Božej milosti a vďaka pomoci Ruženca Panny Márie bol tento odídenec pohnutý ľútosťou a bol znova pribratý do Církvi a jeho zanietenosť v Boha a obhajovanie Boha vzrástlo.

Vladyka Milan povedal o Ampérovi nasledovné: „[o Ampérovi:] … ho doviedla k vedeckej činnosti a sám si priznáva: „zaprataný dom mnohých nových poznatkov“. A začal pochybovať aj o Bohu, ako tomu bolo dosť bežné, že sa hovorilo, že veda nám pomaličky vytlačí Boha zo života, ale jemu nevytlačila zo života Boha, lebo v momente kedy si uvedomil, že je v hrozných pochybnostiach a napísal svojmu priateľovi do Lyonu: „najväčším utrpením človeka na tomto svete je pochybnosť, ktorú nevie zvládnuť“; preto bral Písmo sväté do rúk, čítal svätých otcov a nepustil sa Ruženca, ktorý ho mama naučila modliť sa, takže viera, v jeho tých pochybnostiach, sa stala ešte hlbšiou…“ (Zdroj: Logos TV, „Homília“ Milana Chautura, Klokočov, 11. august 2018).

Toto je docela heretické. Začať pochybovať o Bohu je smrteľný hriech proti viere, ktorý vylučuje človeka z Cirkvi. A hoc môže byť argument, že veda samotná Ampérovi nevytlačila zo života Boha (lebo veda a vedecké bádanie má po správnosti slúžiť královnej všetkych vied: teológii), a teda Ampér si na 100% mohol za svoje odpadnutie od Boha sám skrze vlastnú pýchu, tak v tomto Chauturovom rozprávaní on takto neargumentuje, ale hovorí, že „viera, v jeho tých pochybnostiach, sa stala ešte hlbšiou…„. A treba podotknúť, že keď človek začal pochybovať o Bohu, a teda ipso facto stratil vieru, potom mu samotné modlenie sa Ruženca, čítanie Písma a sv. otcov neprinavráti vieru (hoc mu to môže pomáhať, ak sa človek chce k Bohu vrátiť), ale musí oficiálne dotyčný konvertovať naspäť a zrieknúť sa heréz. Čiže Vladyka Milan hovorí, že Ampér nestratil vieru, keď pochyboval o Bohu, ale že sa stala ešte hlbšiou. Je pravda, že sa Ampér napokon vrátil po svojej sérii pochybností do Cirkvi a teda k Bohu, ale nemožno opomenúť, že svojou nevierou urazil Boha a samého seba poslal na cestu do pekla. Človek môže povedať, že viera Ampéra sa stala hlbšiou, keď konvertoval nazad, lenže takto Vladyka Milan nerozpráva. Vladyka Milan rozpráva tak, že hoc človek (ako Ampér) pochyboval o Bohu, tak mu to zo života Boha nevytlačilo a tým vraví, že vieru nestratil, a to je heréza. Je to heréza a aj odpadlíctvo, lebo Milan Chautur hovorí ľuďom, že môžu slobodne pochybovať o Bohu, bez toho, aby samých seba poslali na cestu do pekla a preč z Cirkvi a teda preč od Boha. Je to dosť zlomyselné a záludné od Milana Chautura, a nemusí to byť na prvý pohlad zreteľné, ale nijak inak sa to nedá vysvetliť, ak sa človek nad tým zamyslí a keď to človek rozanalyzuje. Toto Chauturové zjemňovanie je doslova hanlivé a proti Bohu. Chauturové zjemňovanie je proti nasledovnému katolíckemu učeniu:

Pápež Pius XII., Mystici Corporis Christi (# 23), 29. jún 1943: „Lebo nie každý priestupok, hoci by mohol byť ťažkým zlom, je taký, že zo svojej podstaty [suapte natura] oddeľuje človeka od Tela Cirkvi [ab Ecclesiae Corpore], ako to robí schizma alebo heréza alebo odpadnutie od viery.“ (i.)

Zo slovníku pojmov a princípov na stránke Kláštoru Najsvätejšej Rodiny (vatikankatolicky.com):
Odpadlík (česky apostat) – pokrstená osoba, ktorá nielenže odmieta jednu alebo viac právd katolíckej viery, ale vzdáva sa kresťanskej viery úplne. Odpadlíci takisto podliehajú automatickej exkomunikácii.“

II. Milan Chautur nazýva modlára svätým

A ďalej ešte: v tejto istej homílii, z ktorej som citoval hore, označil verejného modlára Jána Pavla II. za svätého. Chautur vravel: „[Antoine-Frédérica Ozanama] sv. Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného…“. To je ďaľšie jeho odpadlíctvo, lebo označuje za svätého Jána Pavla II., muža, ktorý sa svojím životom preslávil ako notorický modlár a propagátor falošných náboženstiev. Teda vyvyšuje do pozície svätého uctievača diablov, a to je doslova satanizmus. A jednoznačne vie o falošnom ekumenizme a odpadlíctvach Jána Pavla II., ktorý okrem mnoho iného napr. pobozkal moslimskú knihu Korán. To by malo teda vyvrátiť akékoľvek pochybnosti o tom, že či je M. Chautur odpadlík, lebo tu už považuje dokonca až za svätého, človeka, ktorý sa preslávil kariérou modlárstva a náboženským indiferentizmom. Ján Pavol II. bol antipápež (tak ako je teraz aj František) a nebol vyhlásený za svätého, lebo kacír František nemôže vyhlásiť za svätého nikoho. Takisto pravý pápež by nikdy nevyhlásil za svätého notorického kacíra a modlára akým bol Ján Pavol II., to len viac dokazuje, že František nie je a nemôže byť pápežom.

Antipápež Ján Pavol II. bozkáva Korán. (Zdroj: vatikankatolicky.com, originál foto AP)

Čítaj aj: Herézy antipápeža Jána Pavla II.

Ján Pavol II. nebol katolík, ale kariérny modlár a zvádzač, ktorý sa prechádzal v bielom rúchu po izbách Vatikánu a ktorý všade po svete rozsieval zlo a falošné evanjelium.

III. Chauturovo učenie o univerzálnej spáse

Milan Chautur, Veľký piatok, 2. apríl 2021: „To najnádejnejšie východisko nám ponúka dnešný deň – Veľký piatok, ktorý sústreďuje náš pohľad na Kristov kríž. Na ňom pred dvoma tisícročiami zomieral Boží Syn, ktorý vzal na seba rozsudok „večnej smrti“ z každého človeka.“

Boží Syn nevzal na seba rozsudok večnej smrti z každého človeka. Večná smrť je večné oddelenie od Boha a večné zatratenie v pekle. Mnoho ľudí bolo odsúdených na večnú smrť, ktorí žili bez viery v Boha alebo bez ohľadu na Jeho prikázania. Teda, ak Boží Syn vzal na seba rozsudok večnej smrti každého človeka, tak sú všetci spasení. Toto, čo rozpráva Chautur je učenie o univerzálnej spáse, a to je bludné.
Ale katolícke učenie hovorí, že len tí budú zachránení od rozsudku večnej smrti, ktorí keď zomrú budú zároveň pokrstení a vyznávať pravú katolícku vieru a zomrú v stave milosti (bez smrteľného hriechu).

1 Pt 4,18 „A ak sa spravodlivý ťažko zachráni, kde sa podeje bezbožný a hriešnik?“

Lk 13,23-24 „Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť.“

IV. Chauturovo učenie o tom, že celé ľudstvo je jedna rodina

Milan Chautur, Novoročný príhovor, 1. január 2018: „Rodina nie je len záležitosťou roku 2018. Táto skutočnosť je záležitosťou celého ľudstva; Boh nás stvoril ako rodinu.“
Toto je heretické. Je to proti katolíckemu učeniu. Nie všetci sú jedna rodina: bratmi a sestrami, synmi a dcérami. Len tí sú rodina s kresťanmi, ktorí sú v Kristovi a jeho Cirkvi.

Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 16), 29. jún 1896: „Kiež by však sami uvážili a presvedčili sa o tom, že sa nijako nemôžu počítať medzi Božie deti, ak neprijmú Ježiša Krista za Brata a Cirkev za Matku.“(ii.)

Pápež Lev XII., Ubi Primum (#22), 5. máj 1824: „S odkazom na tieto slová, sv. Augustín hovorí: „Ktokoľvek je bez Cirkvi nebude započítaný medzi synov, a ktokoľvek nechce mať Cirkev za matku, nebude mať Boha za otca.“ (iii.)

 

V. Milan Chautur obhajuje fanúšikov Harryho Pottera

Heretik Milan Chautur je verejne známy tým, že prispieva do „poradňe“ s názvom ‚Vladyka Milan odpovedá‘ do ktorej mu zasieľajú ľudia svoje otázky. Túto „poradňu“ vedie istý Štefan Keruľ-Kmec. Milan Chautur prostredníctvom tejto falošnej poradne obhajoval fanúšikov Harryho Pottera. Istý dopisovateľ sa ho pýtal, že či je hriechom byť fanúšikom Harryho Pottera a odpoveď otca Róberta Jágera a Milana Chautura bola nasledovná:

Róbert Jáger a Milan Chautur, (v úvodz.) „poradňa“ s názvom ‚Vladyka Milan odpovedá‘, 4. január 2018: „Otče vladyko, je těžkým hříchem být fanouškem Harryho Pottera a je tento fenomén nebezpečný?

Odpoveď pripravil o. Róbert Jáger. –

Čítať Harryho Pottera a byť fanúšikom knihy, prečítať každý zväzok, samo o sebe nie je hriechom. [Heréza!] Kým zostáva kniha medzi ostatnými kniha v našom okruhu záujmu, potom je to neutrálne. Problém by nastal, keby človek začal skúšať mágiu, o ktorej kniha hojne hovorí. Potom by sa človek vedome vydal do rúk temnoty a tú sám nemôže ani oklamať, ani obísť ani využiť vo vlastný prospech. Temnota vždy dobehne človeka, ktorý sa jej oddal. Temnota si vyberá svoju daň!

vladyka Milan dodáva:
K Harrymu Potterovi azda iba otazka, či si táto kniha zaslúži až takú pozornosť? Keď dnes máme oveľa významnejšie a vážnejšie knihy na čítanie, ktoré obohacujú ducha a neoberajú v zbytočnostiach o drahocenný čas, neoplatilo by sa žiť viac v realite života zakoreneného v Bohu? Ale to musíte posúdiť sám v zmysle odpovede, ktorú dáva o. Jager. [Heréza!]

Komentár: toto je otvorené a očividné schvaľovanie bosoráctva. Toto je zbabelá a očividne heretická odpoveď od Róberta Jágera, ktorý schvaľuje byť fanúšikom bosoráckej knihy, a u Milana Chautura je to plná podpora kacírstva Róberta Jágera. Znova tu vidno zbablé a podlé zjemňovanie od Milana Chautura. Oni nevravia čosi také, ako napr., že: „čítanie samotnej knihy, ešte nie je hriech, ak je to za účelom vyšetrovania čohosi“, nie, oni spoločne vravia, že byť fanúšikom Harryho Pottera nie je hriech. Aká nehanebná lož! A potom má v sebe Róbert Jáger ešte tú drzosť pokračovať, že „temnota si vyberá svoju daň“, potom, čo schvaľuje byť fanúšikom bosoráckej knihy! To, že potom odsudzuje skúšanie mágie je len spôsob, akým chce zakryť evidentnosť toho, že hovorí, že byť fanúšikom knihy nie je hriech. Heretici si častokrát sami sebe protirečia aj v niekoľko po sebe idúcich riadkoch, je to totižto ich taktika, ako chcú zmiasť svoje obete.

Láskava odpoveď tomuto dopisovateľovi by bola: že Harry Potter je bosorácka kniha a že človek, ktorý ju číta, riskuje stratu svojej duše. Láskava odpoveď mala byť: že samozrejme, že byť fanúšikom bosoráckej knihy je smrteľný hriech, ktorý pošle toho druhého na cestu do pekla a večných plameňov. To, čo hovoria Róbert a Milan, si protirečí so Svätým Písmom, ktoré nám jasne o bosoráctve hovorí nasledovné: „Ale zbabelci, neveriaci, nemravníci, vrahovia, smilníci, čarodejníci, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v ohnivom jazere, horiacom sírou; to je tá druhá smrť. (Zj 21,8)“. To, čo robia falošní vlci Róbert a Milan, je doslova iniciácia v bosoráctve.


VI. Milan Chautur sa rúha Bohu, keď tvrdí, že On repšektuje (má v úcte) tých, čo ho nenávidia

„Týmto, ktorí si neprajú priateľstvo s Bohom, sa On nevnucuje, lež ich rešpektuje, ale toto je vlastne ich večná smrť.“ (Milan Chautur, Veľký piatok, 2. apríl 2021)

Komentár: Toto je rúhanie sa proti Bohu a úplne odmietnutie základnej božiej spravodlivosti. Toto je od Diabla! Boh nerešpektuje, nemá úctu, pre tých, čo ho odmietajú, ale opovrhuje nimi. Boh nemôže mať rešpekt ku zlým. Na vyvrátenie tohto bludu stačí vedieť, že Boh je spravodlivý. Milan Chautur si protirečí s Písmom a káže nové falošné evanjelium a falošného boha.

1 Sam 2,30 : „Lebo tých, ktorí ma ctia, poctím; a tí, ktorí mnou pohŕdajú, budú znevážení.“ (Roháčkov preklad)

2 Krn 19,7 “ … náš Boh, nesúhlasí s nespravodlivosťou, s uprednostňovaním osôb, ani s úplatkárstvom.“ (Botekov preklad)

Kniha Sirachovcová 34,21-23: “ … posmechy rúhačov nemôžu byť milé (Bohu). Pán (ostáva) jedine s tými, ktorí vytrvajú na cestách pravdy a spravodlivosti. Najvyšší neprijíma dary hriešnikov, obetu hriešnikov si ani nevšimne, množstvo obiet ho nepohne k zľutovaniu nad ich hriechmi.

Kniha Sirachovcová 35,15: „Nespoliehaj sa na nespravodlivú obetu, lebo Pán je sudcom a pred ním sláva osoby (neznamená) nič.“

Genesis 4,5: „Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol.“

1Pt 5,5 “ … Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.“

Ef 6,9 “ … vy sami máte toho istého Pána v nebesiach, a on nehľadí na osobu.“ (Roháčkov preklad)

Gal 1,8 „Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty!“

VII. Milan Chautur učí herézu Eutycha

Pripájam na úvod tejto sekcie komentár Brata Petra preložený z vaticancatholic.com:

„Keď hovoríme o jednote dvoch prirodzeností (božskej a ľudskej), ktoré patria nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, je dôležité pochopiť, že táto jednota sa neudiala medzi samotnými prirodzenosťami, ale miesto toho v osobe Slova. Jednota dvoch prirodzeností sa nazýva hypostatická (hypostáza = osoba) pretože sa udiala v osobe.

Názor, že jednota pri Vtelení sa uskutočnila medzi prirodzenosťami samotnými je heréza Eutychianizmu (od Eutychov). Eutych zastával, že ta bolo zmiešanie alebo fúzia božskej a ľudskej prirodzenosti v Kristovi. No Cirkev prehlásila, že božská prirodzenosť a ľudská prirodzenosť boli zjednotené bez zmiešania alebo zamenenia v jednej božskej osobe Slova.“

CHALCEDONSKÝ KONCIL (451), Proti monofyzitom:

„Nasledujúc teda svätých Otcov, všetci jednohlasne učíme, že Syn, náš Pán Ježiš Kristus, je jeden a ten istý a že je dokonalý v božstve a dokonalý v ľudskosti, je pravý Boh a pravý človek, pozostávajúci z rozumovej duše a tela, je jednej podstaty s Otcom podľa božstva a jednej podstaty s nami podľa svojej ľudskosti…
Vyznávame jedného a toho istého Krista, Syna, Pána, Jednorodeného, ktorý pozostáva z dvoch prirodzeností nezmiešane, nezameniteľne, nerozdelene, neoddelene.
Odlišnosť prirodzeností nebude nikdy odstránená v dôsledku spojenia, naopak, vlastnosť každej jednej prirodzenosti bude zachovaná, keď sa obe prirodzenosti spoja v jednej osobe… “ (ii.)

DRUHÝ KONSTANTINOPOLSKÝ KONCIL (553), kan 4.: “ … stúpenci bezbožnosti Apollinaria a Eutycha zastávajú názor, že spájajúce sa prirodzenosti zanikajú, a učia, že jednota (henosis) spočíva v splynutí.“ (ii.)

Lenže Milan Chautur učí presne túto herézu, že Ježiš Kristus má jednu zmiešanú prirodzenosť.

„V celej 2-tisícročnej histórií Cirkvi je to najväčší argument viery v jeho božsko-ĺudskú prirodzenosť,… “ Milan Chautur, ‚Vladyka Milan Odpovedá‘, 27. 4. 2017.

„… lež ako konkrétna osoba s Božsko – ľudskou prirodzenosťou.“ Milan Chautur, ‚Vladyka Milan Odpovedá‘, 23.11.2017

„… aby odsúdili arianizmus ako blud, ktorý popieral božsko-ĺudskú prirodzenosť Krista a presne definovali …“ Milan Chautur, ‚Vladyka Milan Odpovedá‘, 23.5. 2020.

Milan Chautur je v blude, je to eutychysta. Milan Chautur učí blud eutychistov, a mimochodom Cirkevní Otcovia neodsúdili arianistov, že popierali božsko-ľudskú prirodzenosť Ježiša, ale preto, že popierali božskú prirodzenosť Ježiša Krista a brali ho iba ako človeka.

VIII. Najväčšie kacírstva ostatných odpovedajúcich (Rozkoš, Gajdoš, Lajčiak, Jáger) na ‚Vladyka Milan odpovedá‘ tolerované Milanom Chauturom

Vedúci projektu a redakcia ‚Vladyka Milan odpovedá‘. (Zdroj: vladykoveodpovede.sk)

Aktualizované 10/6/21 Táto kapitola bude postupne aktualizovaná a dopĺňaná. Dátum aktualizácie sa dozviete v tejto sekcii. Spomínana (tzv.) „poradňa“ ‚Vladyka Milan odpovedá‘ je vedenená Štefanom Keruľ-Kmecom. Avšak, podľa výpovede Milana Chautura, mu vždy zasieľajú svoje odpovede ostatní na pripomienkovanie. Táto „poradňa“, tento projekt, je propagovaná/-ý na stránke ‚grkatke.sk‘, stránka (v úvodz.) „košickej gréckokatolíckej eparchie“, ktorej (tzv.) „šéfom“ je Milan Chautur. [Update: po novom už nevedie žiadnu oblasť v rámci hierarchie sekty II. vatikánskeho koncilu.] Čiže vina padá v konečnom dôsledku aj na neho, keď sa neohradí voči do oči bijúcim herézam ostatných odpovedajúcich na ‚Vladyka Milan odpovedá‘. [Update: avšak, vinu si M. Chautur stále so sebou nesie. Heretik Cyril Vasiľ má teraz podieľ viny za to, že propaguje túto „pordadňu“ Chautura.] Táto kapitola je rozdelená do podsekcíi alebo častí dľa autorov bludov.

 

Herézy Marka Rozkoša

[#1-3]

Marko Rozkoš napísal skrze „poradňu“ nasledovné (11. dec. 2018) [doplnené]:

[Otázka:] „… chcem sa opýtať, teraz sa o tom dosť diskutuje…veria všetky náboženstva v toho istého Boha? Pán Boh zaplať za odpovede“

[Odpoveď:] „Sformulovať jednoznačnú odpoveď na Vašu otázku nie je ľahké. Ak by sme ju predsa chceli použiť, znela by asi takto: „aj áno aj nie“. (…)

„V súčasnej civilizácii môžeme pozorovať šesť veľkých náboženstiev sveta: budhizmus; hinduizmus; konfucionizmus a taoizmus; a tiež judaizmus; kresťanstvo a islam. Každé z nich, okrem budhizmu, formuluje vlastnú koncepciu boha, odlišného od sveta. (Budhizmus chápe božskosť ako nirvánu – stav nezávislosti na večných zákonitostiach sveta, ku ktorej je cestou najvyššie osvietenie ľudských síl.) Posledné tri zhodne chápu Boha ako najdokonalejšiu osobu, ale každé vlastným spôsobom.“

Toto je rúhanie sa Bohu, Najsvätejšej Trojici. Povedať, že kresťanstvo, islam a judaizmus „zhodne chápu Boha ako najdokonalejšiu osobu“ znamná popretie #1 božstva Syna, #2 popretie božstva Ducha Svätého a #3 popretie Najsvätejšej Trojice. Takisto Boh nie je jedna osoba, taký výraz sa nemôže používať jak sa nám snaží nahovoriť Marko Rozkoš.

Pius XII., Sempiternus Rex, r. 1951:
„Preto podľa zaužívaného a bezchybného spôsobu vyjadrovania treba povedať, že v Bohu je jedna prirodzenosť a tri osoby, v Kristovi však jedna osoba a dve prirodzenosti.“ (ii.)

Kláštor Najsvätejšej Rodiny (vaticancatholic.com): „Dve centrálne dogmy kresťanskej viery sú tajomstvá Trojice a Vtelenia. Trojica je pravda, že je jeden Boh v troch božských osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Každá božská osoba je Boh; napriek tomu nie sú tu traja bohovia, ale jeden Boh. Každá osoba je rozdieľná osoba. Sabelliánsky heretici, ku príkladu, chybne učili, že každá osoba je len iný aspekt Boha. Podľa nich, Otec a Syn sú rôzne elementy tej istej osoby. Toto je heréza, ktorá bola zavrhnutá Kresťanskou Cirkvou. Kresťan musí veriť, že sú tri božské osoby a že každá z nich je Boh; no je len jeden Boh.“

Ide o nehorázne rúhanie povedať, že kresťanstvo chápe Boha zhodne s islamistami a židmi. Židia odmietajú Ježiša Krista a teda nemajú Otca. Takisto islamisti popierajú božskosť Ježiša Krista, a do toho sa rúhaju Svätej Trojici a Duchu Svätému. Tvrdiť, že kresťanstvo zhodne chápe Boha s islamistami a židmi je antikristovské.

1. Jánov list, kap. 2., verš 22-23: „Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus!? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna. Kto popiera Syna, nemá ani Otca.“

Marko Rozkoš je antikrist. Toto je úplne odpadlíctvo, čo hovorí Marko Rozkoš. Je to popretie Ježiša Krista, je to aj rúhanie sa proti Sv. Trojici a popretie božskosti Ducha Svätého. A tento človek je (tzv.) „riaditeľom“ (v úvodz.) „Eparchálného úradu Košickej Eparchie“: http://grkatke.sk/knaz/marko-rozkos

[#4]

Marko Rozkoš napísal skrze „poradňu“ nasledovné (16. nov. 2020): „Dobrou správou je však to, že platí aj druhá kresťanská zásada, že homosexuálne cítenie samo o sebe nie je nemravnosťou a zlom [heréza!]. Samotný fakt rozpoznaného homosexuálneho zranenia nediskvalifikuje človeka v jeho snahe vytvárať náboženský, osobný vzťah s Bohom. Svätý Pavol v Liste Korinťanom pokračuje: „A niektorí ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.“ (1 Kor 6,11)
Odpoveďou pre homosexuálne cítiaceho kresťana je vlastné rozhodnutie žiť osobný vzťah s Bohom a zrieknuť sa homosexuálne aktívneho života.
Vypracoval o. Marko Rozkoš.“

Marko Rozkoš rozpráva kacírstvo, že homosexuálne cítenie nie je nemravnosťou a zlom, dokonca divne prekrúca Písmo, kde sv. Pavol hovorí, že istí ľudia boli homosexuálmi, ale už nie sú, lebo sa obmyli z hriechov skrze Ježiša Krista. Homosexuálne cítenie je nemravné a zlo, to je kresťanská pravda (!), a k tejto kresťanskej pravde prikladám komentár Kláštoru Najsvätejšej Rodiny:

„Všeobecne uznávaná falošná myšlienka počas naších dní je, že Boh vytvára niektorých ľudí homosexuálnych (alebo že homosexualita je výsledok nejakého „psychologického“ problému). Po pravde, je nám zjavné z naších prichádzaní do styku s ľudmi, že väčšina tých, čo sa považuje za „tradičných katolíkov“ verí, že nie je nič zlé na homosexuálnej orientácii, lež iba homosexuálne akty su zlé. Pravda je, že Boh nevytvára nikoho s homosexuálnou orientáciou a že všetci tí, čo sú skutočne homosexuáli (i tí, čo nerobia homosexuálne akty) sú homosexuálmi kvôli démonickemu posadnutiu a smrteľnému hriechu. Tí, ktorí sa vysmievajú tomuto prehláseniu sú skrátka bezverní liberáli, ktorí nechcú pravdu a nemajú žiaden koncept o nadprirodzenom svete.

[citujú:] Rimanom 1 – „Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo… tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen. Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. … tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielenže to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.“

[pokračujú:] Rimanom 1 jasne učí, že pretože tieto osoby „uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi“ „Božiu pravdu zamenili za lož“ Boh ich vydal homosexualite, ktorá je označená ako NEHANEBNÉ NÁRUŽIVOSTI. Ďalej, Rimanom 1 jasne učí, že homosexualita je „protiprirodzená“, čo znamená, že táto orientácia je cudzia ľudskej prirodzenosti, to jest, že NIE JE VŠTEPENÁ BOHOM.“

Homosexualita je protiprirodzená, ale i také možno odpustiť, ak sa človek rozhodne toho naplno vzdať. Takéto démonicke posadnutie možno prekonať modlitbou Ruženca Panny Márie. Modlenie sa Ruženca a dobrá vôľa dokáže preklenúť túto pliagu. Odporúčam tým, ktorí majú homosexuálnu orientáciu a sú otvorení pravde, aby sa modlili Ruženec, 15 dekád každý deň. Odkaz na Ruženec nájdete tu. Ľudia ako Marko Rozkoš sú klamári a heretici, nedajte sa nimi oklamať.

 

Herézy Marcela Gajdoša

[#1]

Marcel Gajdoš reaguje na M. Rozkoša. (Zdroj: https://www.facebook.com/VladykaMilanOdpoveda/posts/2069882106635175)

Pod heretickú odpoveď Marka Rozkoša z 11. dec. 2018 Marcel Gajdoš napísal:

„Pokiaľ ide o tzv. monoteistické náboženstvá, teda o kresťanstvo, islam a judaimus, za určitých okolností by azda prichádzalo do úvahy, že veria v toho istého Boha. Boh je iba jeden – a oni veria v jedného Boha. Je teda možné, hoci ani zďaleka nie isté a jasné (!), že ide o toho istého Boha, ibaže majú naňho odlišné názory…“

Toto je odpadlíctvo. Ako už bolo vyššie povedané, tak islamisti a židia neveria v toho istého Boha ako kresťania, a povedať, že veria v toho istého Boha, znamená odpadnúť od viery.

Pápež Pius VIII., 24. máj 1829: „Proti týmto skúseným sofistom ľudí treba naučiť, že vyznanie katolíckej viery je jedinečne pravdivé, ako apoštol vraví: jeden Pán, jedna viera, jeden krst.“ (i.)

Sv. Atanáz, Vyznanie viery: “ … Teda katolícka viera je: my uctievame jedného Boha v Trojici a Trojicu v jednote…“

[#2]

Marcel Gajdoš napísal skrze „poradňu“ nasledovné (25. nov. 2017):

[otázka od dopisovateľa alebo dopisovateľky:] … Jan Pavol druhy bol vyhlaseny za svateho . No pocas jeho cinnosti bola viac krat zorganizovana udalost kde sa stretli predstavitelia roznych nielen cirkvi ale aj nabozenstiev z celeho sveta. To by vo mne nevyvolavalo nic ale v kostoloch boli poprykryvane krize a na oltaroch boli vylozene ,,posvatne,, veci inych nabozenstiev (hinduizmus,samani,budhisti a vela inych spolocenstiev sa tam zapojilo) ako na toto reagoval nas jediny a pravy Boh ktory je ako On sam hovori Ziarlivy ?

[Marcel Gajdoš:] Podujatie, ktoré spomínate, teda medzináboženské stretnutie v Assisi… Rímsky pápež urobil čosi radikálne nové a zarážajúce, ale on určite vie, čo robí, veď je nástupcom svätého apoštola Petra a námestníkom Ježiša Krista, takže napriek všetkým možným výhradám čas nepochybne ukáže, že to bolo dobré a správne.“

Ktosi sa pýtal, že či medzináboženské stretnutie (hoc zrejme netušil alebo netušila, že bolo modlitebné, a také modlitebné stretnutie bolo vždy brané ako odpadnutie od viery), že či, keď boli na tom stretnutí poprekrývane kríže a desekrácia kostola sv. Františka, že či to nahnevalo Boha. A také čosi nahnevalo Boha, ktorý je žiarlivý (Exodus 34,14). Marcel Gajdoš odpovedá, že to, čo Ján Pavol II. urobil bolo „dobré a správne“ – toto je úplne odpadlíctvo.

Pápež Pius XI., Mortalium Animos (#10): „Takže, ctení bratia, je jasné prečo tento Apoštolský Úrad nikdy nepovolil  jeho členom zúčastňovať sa stretnutí nekatolíkov…“ (i.)

Sv. Tomáš Akvinský, Summa TheologicaPt. I-II, Q. 103., A. 4:
„Všetky ceremónie sú vyznaním viery, v ktorých vnútorné uctievanie Boha pozostáva. Teraz, človek môže urobiť vyznanie vnútornej viery činom a takisto slovami: a keď v akejkoľvek z nich spraví falošné vyznanie, hreší smrteľne.“ (i.)

Pápež Pius XI., Mortalium Animos (# 2), 6. január 1928: „…ten nesprávny názor, ktorý považuje všetky náboženstvá za viac-menej dobré a chvályhodné, … Nielen sú tí, ktorí zastávajú tento názor v omyle a oklamaní, ale tiež prekrúcajú ideu pravého náboženstva, odmietajú ho, a kúsok po kúsku sa uchýlia k naturalizmu a ateizmu, ako sa to nazýva; z čoho jasne vyplýva, že ten, kto podporuje tých, ktorí zastávajú tieto teórie a pokúšajú sa ich zrealizovať, celkom opúšťa božsky zjavené náboženstvo.“ (i.)

[#3]

Marcel Gajdoš napísal skrze „poradňu“ nasledovné (14. okt. 2016): „… Na druhej strane treba mať rešpekt a prejaviť patričnú úctu voči postojom pravoslávnej či predchalcedónskej cirkvi, na bohoslužbu ktorej prichádzame.“

Toto je úplne odpadnutie od katolíckej viery. Nemožno mať rešpekt k pravoslávnej cirkvi.

Pápež Bonifác VIII., Unam Sanctam, 18. november 1302: „S vierou na nás naliehajúcou sme nútení veriť a držať sa jednej, svätej Cirkvi katolíckej a samej apoštolskej. A v toto pevne veríme a prosto vyznávame: mimo nej niet ani spásy, ani odpustenia hriechu, ako prehlasuje Ženích v chválospeve: ‘Jedna je holubica moja, moja dokonalá…’“ (i.)

Pápež Pius XII., Inviciti Athletae, Sv. Andrej Bobola, 1957:

„Ale v máji 16.,1657, na slávenie nášho Pána Nanebovstúpenie do neba, bol zajatý blízko Janovie nepriateľmi Katolíkov.

V tejto skúške, poľský Martýr, vystúpil do výšin najgalantnejších víťazstiev, ktoré si Cirkev pamätá. Andreja sa opýtali, či je kňaz Latinského Ritu, a on odpovedal: „Som katolícky kňaz, narodil som sa v katolíckej viere, a v tej viere si želám zomrieť. Moja viera je pravdivá: vedie smerom k spáse. Radšej ľutujte: dajte priestor ľútosti za hriech, inak budete neschopní, vo vašich bludoch, vyhrať spásu. Vyznávaním mojej viery, poznáte skutočného Boha a zachránite si duše.“ (iii.)

Herézy Jaroslava Lajčiaka

Jaroslav Lajčiak napísal skrze „poradňu“ nasledovné (7. jún 2019): “ … / môžem byť východný kresťan zjednotený s Rímom, alebo východný kresťan nezjednotený s Rímom; môžem byť západný kresťan zjednotený s Rímom – katolík, alebo západný kresťan s Rímom nezjednotený – evanjelik, anglikán../ V tom je treba mať jasno, lebo aj zachovávanie cirkevnoprávnych predpisov nás viaže k tej cirkvi, v ktorej sme „doma“.“

Archimandrita Jaroslav Lajčiak“

Toto je evidentná heréza od Jaroslava Lajčiaka. On nazýva kresťanmi anglikáncov, evanjelikov a pravoslávnych, tých, čo nie sú zjednotení s Rímom, myslí sa s legitímnym pápežom. [Poznámka: Boli i antipápeži pred II. vatikánskym koncilom, ktorí vládli z Ríma. Teraz tomu je takisto, s rozdieľom, že vtedy bol pravý pápež niekto iný, no teraz je sede vacante. Zjednotený s Rímom znamená mať katolícku vieru, nejde o to, kto okupuje mesto Rím.] Ten, kto nevyznáva vieru Ríma, t. j. katolicizmus s vierou v pápežstvo (nemyslí sa tým mesto), ten nie je kresťan, ten nie je katolík. Jedine katolíci sú kresťania.

Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 13), 29. jún 1896: „Nemá byť na teba nahliadané ako na niekoho, kto má pravú katolícku vieru, ak neučíš, že sa má pridŕžať viery Ríma.“ (i.)

 

Herézy Roberta Jágera

„[Otázka:] Slava Isusu Christu, vladyka!Nedávno som sa dočítal nasledovné:1. Jediný, Pravý Boh je Boh Abraháma, Izáka, Jakuba a Izraela… Zarazilo ma, že v prvej vete je uvedený Jakub a jeho druhé meno Izrael tu zrejme reprezentuje národ. Avšak izraelský národ žiaľ okrem malej časti neuznáva Ježiša ako Boha, preto sa mi nezdá pravdivé, že ich vnímanie Boha je totožné s Bohom, v ktorého veríme my…“

Odpoveď pripravil o. Róbert Jáger.

Neviem odkiaľ je tento citát, ale pôvodný, v židovstve používaný je formulovaný takto: Boh Abraháma, Izáka a Jakuba (Ex 3,16; Mt 22,32 a paral.;ApSk 7,32). Takto ho cituje aj Ježiš. Boh Izraela je ďalšia forma, ktorá sa vyskytuje v Starom zákone. Ale v uvedenej štvor-kombinácii nikdy.
Čo sa týka VNÍMANIA máte pravdu. Vnímajú ho inak. Ale vnímajú inak TOHO ISTÉHO Boha. [heréza!] Lebo Ježiš sám hovorí o Bohu Izraela, že je jeho Otcom! (Jn 2,1;4,21; 5,43;17,1). My sme skrze Syna poznali Otca (Jn 1,14.18) Pravdivosť tohto vidíme aj v liste apoštola Pavla Rimanom, kde hovorí o dočasnom zaslepení národa (Rim 11,1-36), ktoré zostáva tajomstvom, ale ktoré hovorí o tom, že vždy ide o toho istého Boha! Rovnako sa k tomu vyjadrila už aj samotná Cirkev (Nostra Aetate, II. vatikánksky koncil).“

Toto je antikrist! Jáger je vierou žid a antikrist. Židia pretože odmietli Syna nemajú Otca. II. vatikánsky koncil učí herézu v Nostra Aetate o židoch.

1. Jánov list, kap. 2., verš 22-23: „Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus!? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna. Kto popiera Syna, nemá ani Otca.“

Pápež sv. Gregor Veľký (+ c. 590): „ … ak ste Kristovi, tak ste potomstvom Abraháma (Gal. 3:29). Keď sme kvôli našej viere v Krista braní ako deti Abraháma, Židia náležite kvôli svojej zrade prestali byť Jeho potomstvom.“

Svätý Ján Zlatoústy hovorí:

Sv. Ján Zlatoústy, proti židom, homília prvá: „V každom prípade, židia vravia, že oni tiež oslavujú Boha. Bože nedopusť, aby som také čosi povedal. Žiaden žid neoslavuje Boha! Prečo to povedať? Syn Boha hovorí tak. Lebo povedal: „Keby ste poznali môjho Otca, poznali by ste i mňa. Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca.“ Môžem priniesť viac vierohodnejšieho svedka než Syna Boha? Ak teda Židia zlyhali v poznaní Otca, keď ukrižovali Syna; ak zahodili pomoc Ducha, kto by sa nebál natvrdo povedať, otvorene, že synagóga je obydlím démonov? Boh tam nie je uctievaný. Nebesá chráňte! Od teraz zostáva miestom modloslužbárstva. No stále niektorí vzdávajú tomu úctu ako svätému miestu.“

Za konvertovanie židov sa modlí i na Veľký piatok v tradičnom nepozmenenom obrade:

„Modlime sa aj za bezverných židov, nech Všemohúci Boh môže odstrániť závoj z ich sŕdc: (2Kor 3:13-16) preto aby mohli spoznať Ježiša Krista nášho Pána. („Amen“ sa neodpovedá, ani modlime sa, ani pokľaknite, ale nasleduje:) Všemohúci a večný Bože, ktorý nevynechávaš z tvojho milosrdenstva ani židovskú nevieru: vypočuj naše modlitby, ktoré ti obetujeme,  pre slepotu týchto ľudí, a že spoznaním svetla tvojej Pravdy, ktorým je Kristus, môžu byť vyslobodení z temnoty. Skrze samého, Nášho Pána, Ježiša Krista, ktorý žije a kraľuje s tebou, v jednote s Duchom Svätým, Boh, po všetky veky vekov. – Amen.“

 

IX. Milan Chautur nazýva pravoslávnych a evanjelikov kresťanmi

Milan Chautur, (v úvodz.) „poradňa“ s názvom ‚Vladyka Milan odpovedá‘, 11. august 2016:
“ „[Dopisovateľ:] SICH! Vladyka Milan chcem sa Vás opýtať aký je Váš názor na to, keď sú v malej obci (cca 150 obyv.) 4 chrámy -gréckokatolícky, pravoslávny, evanjelický a rímskokatolícky.

„[Milan Chautur:] Ťažko mi je hodnotiť situácie, ktoré voviedli vašich predkov k takým rozhodnutiam. Ja už môžem len rešpektovať tento fakt a doporučiť, aby sa tam vo viere a láske správali ľudia voči sebe rešpektujúc tak zákon lásky, ktorý podľa slov evanjelia zaväzuje všetkých kresťanov.“ [Heréza!]“

Chautur rešpektuje (má úctu) k faktu, že v dedine je pravoslávny a evanjelický kostol – toto je heréza. A na koniec uzatvára, že všetci v dedine, či už evanjelici, pravoslávni alebo katolíci sú kresťania – toto je evidentná heréza. Len katolíci sú kresťania. To, čo Chautur hovorí, odporuje katolíckej dogme o rozkoľníkoch/schizmatikoch a protestantoch (heretikoch).

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, Cantate Domino, 11. zasadanie, 1441, ex cathedra: „Svätá Rímska Cirkev pevne verí, prehlasuje a káže, že všetci tí, ktorí sú mimo Katolíckej Cirkvi, nielen pohania, ale i židia alebo heretici a schizmatici, nemôžu mať podiel na večnom živote a pôjdu do večného ohňa, ktorý bol pripravený pre diabla a jeho anjelov, pokiaľ nebudú pripojení do Cirkvi pred koncom ich života; …“ (i.)

Je jedna svätá Cirkev Katolícka, mimo ktorej nieto spása. Pre spásu musí byť človek katolík, t. j. vyznávať katolícku vieru a byť pokrstený. Milan Chautur takisto hovorí, že títo všetci majú nasledovať zákon lásky medzi sebou, lenže zákonom (a aj základom) lásky je viera neporušená:

Pápež Pius XI., Mortalium Animos č. 9, 6. január 1928: „Ale ako je možná láska na úkor viery? Všetci predsa vieme, že to bol práve Ján, apoštol lásky, ktorého evanjelium je akoby zjavením tajomstva Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a ktorý svojím učeníkom neustále vštepoval nové prikázanie „milujte sa navzájom“, ktorý prísne zakazoval stretávať sa s tými, ktorí neuznávali celé a neporušené učenie Kristovo. „Keď niekto prichádza k vám a neprináša túto náuku, neprijmite ho do domu, ba ani ho len nepozdravte.“ Nakoľko teda láska spočíva na základe neporušenej a úprimnej viery, musia byť učeníci Kristovi navzájom spojení zväzkom jednoty a viery. Ako je teda vôbec možné predstaviť si nejaký kresťanský spolok, ktorého členovia by si vo veciach viery zachovávali svoje vlastné názory, odporujúce názorom ostatných? Keby napríklad jedni pokladali posvätnú tradíciu za pravý prameň viery a ostatní by túto pravdivosť popierali? Alebo keby jedni pokladali cirkevnú hierarchiu biskupov, kňazov a diakonov za inštitúciu Bohom zjavenú a ostatní by tvrdili, že hierarchia bola neskôr postupne zriaďovaná podľa miestnych a dobových potrieb? Keby jedni uctievali v Najsvätejšej Sviatosti oltárnej Krista, ktorý je tam
skutočne prítomný v dôsledku obdivuhodnej premeny chleba a vína, ktorá sa vola prepodstatnenie a iní by tvrdili, že Kristus je tam prítomný iba skrze vieru alebo znamenie a v sile sviatosti. Keby jedni pokladali Eucharistiu za sviatosť a súčasne za obetu a iní by v nej videli iba spomienku na poslednú večeru Pánovu a Jeho pamiatku. Keby jedni pokladali za dobré a spasiteľné vzývať svätých, ktorí kraľujú s Kristom, predovšetkým Matku Božiu Pannu Máriu a ctiť jej obrazy, iní by ale zavrhovali tento kult…“ (ii.)

Pápež Pius IX., Etsi Multa (# 25), 21. november 1873: „Preto svätý mučeník Cyprián, píšuc o schizme, odoprel pseudobiskupovi Novaciánovi dokonca aj titul kresťan na základe toho, že bol odrezaný a oddelený od Kristovej Cirkvi. ‘Ktokoľvek je,’ hovorí, ‘a akéhokoľvek druhu je, nie je kresťanom, kto nie je v Cirkvi Krista.’“ (i.)

Chautur si predstavuje lásku na úkor viery. Je to pankresťan, podobný ako tí pankresťania, pred ktorými varoval pápež Pius XI. v Mortalium Animos, č.9. Chautur takisto zosmiešňuje Katolícku Cirkev, lebo nazýva sekty evanjelikov a pravoslávnych kresťanmi. Čo tam po tom, že oba nekatolícke tábory – protestanti a rozkoľníci – neuznávajú pápežstvo, že sa pravoslávni rozkoľníci rozvádzajú a znovu-sobášia; čo tam po tom, že protestanti neuznávajú mnoho dogiem, ani arbitráž svätých a spolu s rozkoľníkmi ani nepoškvrnené počatie; čo tam potom, že protestanti neuznávajú kňazstvo a obetu omše, neuznávajú i to, že Kristus je skutočne prítomný vo Sv. Eucharistii. Nuž pre Chautura sú tieto fakty úplne nepodstatné a celú históriu Cirkvi a katolícku vieru hádže do koša – je to heretik.

X. Milan Chautur hovorí, že Cirkev je neviditeľná (heréza)

“ … do tohoto kráľovstva sme sa zaradili krstom: stali sme sa členmi Cirkvi, tej neviditeľnej spoločnosti, celosvetovej, v ktorej vládnu iné zákony…“ (Zdroj: „Homilia“ vladyku M Chautura, Trebišov 22.11.2015, cca 7 minúta)

Toto je heréza, lebo Cirkev (mystické telo Krista) je viditeľná. Mystickým telom Krista sú veriaci, tak ako hovorí sv. Pavol v 1 Kor. 12,27: „Vy však ste telom Kristovým“. Veriaci sú telom Kristovým. Čítate blog tradičného katolíka, ktorý je vo viditeľnej Cirkvi a ktorý je jej súčasťou. A teda Cirkev nie sú budovy a plášte, ale katolíci, ktorí zaznávajú tradičné učenie bez kompromisov. Cirkev je a vždy bude viditeľná, hoc môže byť stenčená do malého zostatku verných. Napr. za čias arianskej krízy bolo len 1-3% katolíckych biskupov, ostatní boli ariánskymi heretikmi, ktorí odmietali božskosť Krista a odmietali Ducha Svätého ako Boha (mimochodom, sekta s názvom Jehovisti odmieta božskosť Krista a Ducha Svätého, tak ako robili Arianisti). Pápež Lev XIII. zavrhol tých, čo hovoria, že Cirkev je neviditeľná:

Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 3), 29. jún 1896: „“Vy však ste telom Kristovým.“ (1 Kor. 12,27) Keďže je Cirkev telom, je vnímateľná zrakom. … Z toho potom vyplýva, že veľmi a závažne blúdia potom tí, ktorí na základe vlastnej úvahy chápu Cirkev ako nepoznateľnú a neviditeľnú,…“ (ii.)

XI. Milan Chautur je racionalista

„Rozdelenie, rozvod, rozchod… je „typickým východiskom“ ľudí, ktorí nechcú hľadať spoločné riešenia, alebo sú príliš citlivý na seba, resp. sú presvedčení iba o svojej pravde. V náboženskej oblasti je to ťažšie o to, že v otázkach viery fyzické dôkazy nejestvujú, ale je tu iba logické hľadanie vysvetlenia pre jednotlivé právdy viery.“ (Komentár Milana Chautura na facebooku, pod hlavným príspevkom z 28. mája 2020 na (tzv.) „pordani“ ‚Vladyka Milan odpovedá‘.)

Pod pojmom „v otázkach viery“, ak sa tým nemyslí vierohodnosť viery ako takej, ale myslia sa tým niektoré artikle viery, tak na ne hmatateľné, fyzické alebo vedecké dôkazy neexistujú. Tu si myslím, že som spravil chybu a za ňu sa ospravedlnujem. Nič to nemení na tom, že v jednom príspevku Chautur kritizuje Katolícku Cirkev za jej slávnostne odsúdenie schizmatikov a že je racionalista.


Po prvé, v otázkach viery fyzické dôkazy jestvujú, ktoré pomáhajú v potvrdení viery. Cirkev eviduje nespočte veľa fyzických zázrakov, medzi najznámejšie patrí napr. Turínske Plátno. Milan Chautur je očividne heretický v tomto.

Prvý Vatikánsky Koncil, kanóny o viere, 1870:

3.Ten, kto tvrdí, že Božie Zjavenie sa vonkajšími znakmi nemôže stať hodnoverným, a preto ono musí ľudí pohýňať k viere čisto vnútornou skúsenosťou každého jedného alebo osobným vnuknutím, nech je exkomunikovaný.“

V otázkach viery tu nie je iba logické hľadanie vysvetlenia pre jednotlivé pravdy viery. Toto je heréza racionalistov, ktorá bola zavrhnutá Piom IX. v Syllabe omylov:

Pápež Pius IX., Syllabus omylov, 1864:

„[Zavrhnuté:] 3. Ľudský rozum je bez akéhokoľvek zreteľa na Boha jediným rozhodcom pravdy a lži, dobra a zla; je sám sebe zákonom a vystačí si svojimi prirodzenými silami k tomu, aby zabezpečil dobro ľudí a národov.

[Zavrhnuté:] 4. Všetky náboženské pravdy majú svoj pôvod vo vrodenej sile ľudského rozumu; rozum je preto základnou normou, ktorou človek môže a má dospieť k poznaniu všetkých právd akéhokoľvek druhu.“ (ii.)

Prvý Vatikánsky Koncil, kanóny o viere, 1870:

„1. Ten, kto tvrdí, že ľudský rozum je natoľko nezávislý, že mu vieru Boh nemôže rozkázať, nech je exkomunikovaný.“

Nasledovné je dogma o viere z Vatikánskeho Koncilu, ktorej Milan Chautur svojim „iba logické hľadanie vysvetlenia“ odporuje; Milan Chautur nie je kresťan, ale racionalista.

Pápež Pius IX., Vatikánsky Koncil, 1870, HLAVA 3. Viera.:

„Keďže človek je od Boha ako svojho Stvoriteľa a Pána celkom závislý a stvorený rozum je úplne podriadený nestvorenej Pravde, sme povinní zjavujúcemu Bohu preukazovať vo viere plnú poslušnosť rozumu a vôle. O tejto viere, ktorá je „začiatkom ľudskej spásy“, katolícka Cirkev vyznáva, že je nadprirodzenou cnosťou, ktorou na podnet a s pomocou Božej milosti veríme, že to, čo zjavil, je pravdivé, nie však preto, že by sme do vnútornej pravdy vecí prenikli prirodzeným svetlom rozumu, ale že za tým stojí autorita zjavujúceho Boha samého, ktorý nemôže ani klamať, ani byť klamaný. „Viera je,“ ako hovorí Apoštol, „základom toho, čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme.“ (Hebr 11, 1)“ (ii.)

XII. Milan Chautur a heréza o rozdelenom kresťanstve

„Rozdelenie, rozvod, rozchod… je „typickým východiskom“ ľudí, ktorí nechcú hľadať spoločné riešenia, alebo sú príliš citlivý na seba, resp. sú presvedčení iba o svojej pravde. V náboženskej oblasti je to ťažšie o to, že v otázkach viery fyzické dôkazy nejestvujú, ale je tu iba logické hľadanie vysvetlenia pre jednotlivé právdy viery. A tak niet div, že aj dobré mienené postoje videné z rozličných strán sa dostali do konfliktu [!!!], ktorý znamenal rozdelenie kresťanstva nielen čo sa týka východného a západného, ale aj vo vnútri tak východnej, ako i západnej cirkvi.
(Komentár Milana Chautura na facebooku, pod hlavným príspevkom z 28. mája 2020 na (tzv.) „pordani“ ‚Vladyka Milan odpovedá‘.)

Milan Chautur hovorí, že postoje rozličných strán t. j. katolíkov a rozkoľníkov alebo heretikov boli dobre mienené. Toto je heréza! Milan Chautur sa snaží ospravedlniť rozkoľníkov a heretikov. A všimnite si ako sa snaží prirovnať rozvod v manželstve k oddelenosti katolíkov od nekatolíkov. Kritizuje, že nechcú hladať spoločné riešenia a jední (a nekonkretizuje) sú presvedčení iba o svojej pravde. Zamyslite sa nad tým. A tento človek bude niekomu tvrdiť, že je pravoverný katolík? Milan Chautur nie je katolík, je to heretik. Cirkev nikdy nerobí kompromisy na úkor viery, a kresťan nesmie takisto robiť kompromisy v otázke viery, ak si neželá byť vylúčený z Cirkvi. Ďalšia podstatná heréza, ktorú hovorí, je, že konflikt kacírov a rozkoľníkov s Cirkvou znamenal podľa neho rozdelenie kresťanstva – toto je heréza! Kresťanstvo je pravé náboženstvo a pravé náboženstvo nie je rozdelené, ale zjednotené. Kresťanstvo vždy bolo, je a bude zjednotené a nedeliteľné. Okrem toho, on pod jeho heretickým označením „rozdelenie kresťanstva“ zahrnul aj vnútorné rozbroje vo vnútri rozkoľníckych siekt, čiže podľa neho kresťanstvo je aj vo vnútri heretických siekt – aký to heretik!

Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 4), 29. jún 1896, citujúc Klementa Alexandrijského: “ Táto „Cirkev dostala ako podstatnú vlastnosť jednotu a je jedna jediná; heretici ju však chcú roztrhať na mnoho cirkví …“ “ (ii.)

XIII. Veľká heréza Milana Chautura o dedičnom hriechu a jeho heréza o popretí nevyhnutnosti krstu

„[Otázka:] Slava Isusu Christu, chcem sa opytat, co je s dusickami deticiek, ktore zomreli spontánnym potratom. Ked sme nemali moznost ich pokrstit a tak zbavit dedicneho hriechu. Nie su ani pochovane. Akoby tu ani neboli a predsa su.“
„[Odpoveď:] Keďže Sväté Písmo sa konkrétne k tejto otázke nevyjadruje, predkladám pohľad o. Petrička podporený názormi vážnych teológov a svätých otcov. +Milan.“

Komentár: Nepokrstené deti idú do limba detí, časti pekla, kde nie je oheň – toto je neomylné učenie Cirkvi. My sa neriadime len Písmom, ale našim pravidlom viery je Magistérium Katolíckej Cirkvi, ktoré predkladá to, v čo majú kresťania veriť. V protiklade s tým, čo Milan Chautur rozpráva, tak Sväté Písmo hovorí z časti o osude tých, ktorí nebudú pokrstení. Sám Ježiš Kristus hovorí, čo bude s ľudmi, ktorí nebudú pokrstení:

Jn 3,5 „Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.

Mk 16,16 „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.

Aj svätý Ján v úvode Evanjelia inšpirovaný Duchom Svätým hovorí podobne:

Ján 1,12-13 „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.“

Svätý Peter inšpirovaný Duchom Svätým takisto hovorí:

Sk 4,10,12 „(10.) … nech je to teda známe vám aj celému izraelskému ľudu: V mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali a ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych!“ , “ (12.) … A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.

Milan Chautur pripája potom tento extrémne kacírsky kúsok o. Petrička, s ktorým sa on sám stotožňuje:

„Deti,ktoré zomreli spontánnym potratom boli určite este pocas života svojimi rodičmi prijaté s láskou a s radostou.Preto si myslim, že aj na večnosti maju silu otvorit sa Láske Boha.Dostali dávku lásky uz od rodicov do pocitov svojej mladej duše.A po ich fyzickej smrti ich rodicia doprevádzaju tiež láskou svojimi modlitbami,tak sú v nebi.“ [poznámka: toto je heréza!]
„[Pokračuje:] Je to ako ked človek cestuje vlakom a musí predčasne vystúpit,lebo vlak nejde dalej preto,lebo sa niečo pokazilo alebo človek predčasne vystúpi z iných príčin.Ak má lásku a pokoj vo svojej duši ,tak aj to predčasné vystúpenie z vlaku života prijíma v láske i otvorí sa Láske i prjíma tam dalsie riesenia v pokoji, hoc fyzicky uz nemože znova nastupit do tohto ani do dalsieho vlaku.O kolko je väčšia radost ,ak zisti ,že aj na tejto stanici ho dokonca niekto Milovaný a Milujúci čaká. Hoc možno niet plnost radosti z cieľovej stanice, ale radost tam je.“
Je to smutný fakt, ale všetky potratené deti a nemluvňatá, ktoré zomreli bez krstu idú na veky do pekla, tam, kde nie je oheň. Ich trestom je večné oddelenie od Boha a neprežívajú ta žiadnu radosť a blaženosť.
Heretik Petričko si protirečí, lebo na tomto horeuvedenom príklade cestujúceho vlakom, z ktorého cestujúci vystúpil (resp. zomrel) hovorí, že ho Boh čaká na stanici (kde sú deti bez krstu), ak mu rodičia posieľajú lásku, ale zároveň hovorí, že niet plnosť radosti z cieľovej stanice (neba). Toto je pelagiánizmus, ktorý vymysleli heretici Pelagiáni, keď určili medzistupeň medzi peklom a nebom pre nepokrstené deti. A Petričko si protirečí, lebo hovorí, že sú v nebi.Katolícka Cirkev neomylne učí, že tí, čo zomrú v dedičnom hriechu alebo smrteľnom hriechu okamžite poputujú do pekla, ale každý bude trpieť inými trestami. Keď sa to zhrnie, tak heretici Petričko a Chautur spáchali minimálne päť hlavných heréz: (1.) popierajú nevyhnutnosť krstu pre spásu; (2.) popierajú, že ľudia, ktorí zomrú v dedičnom hriechu idú do pekla; (3.) hlásajú medzistupeň pre nepokrstených medzi nebom a peklom (pelagiánizmus) a (4.) propagujú, že dedičný hriech možno odstrániť za pomoci rodičov, no bez krstu v Ježišovi – (5.) čož znamená, že Ježiš Kristus nie je dôležitý pre spásu – a to je odmietnutie Ježiša Krista. Toto je úplne odpadnutie od viery od nich.
Milan Chautur a Petričko nie sú kresťania, lebo neveria v Ježiša Krista, nedajte sa nikým oklamať!

A teraz uvediem v protiklade ich heréz katolícke učenie:

(1.)

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Exultate Deo“, 22. november 1439: „Svätý krst, ktorý je bránou do duchovného života, si drží prvé miesto spomedzi všetkých sviatostí; skrze neho sa stávame údmi Krista a tela Cirkvi. A keďže smrť vstúpila do vesmíru skrze prvého človeka, ak sa nenarodíme znova z vody a z ducha, nemôžeme,’ ako hovorí Pravda, vojsť do nebeského kráľovstva [Jn 3:5]. Matéria tejto sviatosti je skutočná a prirodzená voda.“ (i.)

Pápež Inocent III., Štvrtý lateránsky koncil, Konštitúcia I., 1215, ex cathedra: „Sviatosť krstu sa však svätí vo vode pri vzývaní nerozdelenej Trojice – menovite, Otca, Syna a Ducha Svätého – a prináša spásu deťom i dospelým, keď ju ktokoľvek správne vykoná formou predpísanou Cirkvou.“ (i.)

Pápež Benedikt XIV., Nuper ad nos, 16. marec 1743, Vyznanie viery: „Podobne (vyznávam), že krst je nevyhnutný k spáse, a preto, ak jestvuje bezprostredné nebezpečenstvo smrti, má byť udelený ihneď a bez odkladu, a že je platný, ak je udelený so správnou matériou i formou i úmyslom kýmkoľvek a v akomkoľvek čase.“ (i.)

Čítaj viac v nasledovnom článku:
Sviatosť krstu je nevyhnutná k spáse

(2.)

Pápež Gregor X., Druhý lyonský koncil, 1274: „Takisto definujeme, že… duše tých, čo opustia tento život v skutočnom smrteľnom hriechu, alebo samotne v dedičnom hriechu, idú priamo do pekla, ale podstúpiť tresty rozličných druhov.“ (iii.)

Pápež  Eugen IV., Florentský koncil, „Letentur coeli“, Sess. 6, 6. júl 1439, ex cathedra: „Takisto definujeme, že… duše tých, čo opustia tento život v skutočnom smrteľnom hriechu, alebo samotne v dedičnom hriechu, idú priamo do pekla, ale podstúpiť tresty rozličných druhov.„(Denz. 693) (iii.)

(3.)

Pápež Pius VI., Auctorem fidei, 28. august 1794: „26. Doktrína ako tá pelagiánovská bájka, ktorá odmieta to miesto spodných oblastí (čo veriaci všeobecne označujú menom limbo detí), v ktorom duše tých, čo odchádzajú iba vo vine dedičného hriechu sú trestaní trestom zatratených, nezahrňujúc trest ohňom, akoby týmto samotným faktom, tí, čo odstraňujú trest ohňom, uviedli to stredné miesto a stav slobodný od viny a trestu medzi kráľovstvom Boha a večným zatratením, tak ako o tom Pelagiáni navnivoč hovoria.“ – Zavrhnuté ako falošné, unáhlené a ubližujúce katolíckym školám. (Denz. 1526) (iii.)

Pripájam komentár Brata Petra z Kláštoru Najsvätejšej Rodiny z Ameriky: „Tu pápež Pius VI. zavrhuje myšlienku niektorých teológov, že nemluvňatá, ktoré zomrú v dedičnom hriechu, trpia plameňmi pekla. Súčastne potvrdzuje, že tieto nemľuvňatá idú do miesta spodných častí (t. j. pekla) nazývané limbo detí. Nejdú do neba, ale do pekla, kde nie je oheň. Toto je prefektne v súlade so všetkými ostatnými slávnostnými definíciami Cirkvi, ktoré učia, že nemľuvňatá, ktoré zomrú bez vodného krstu klesnú do pekla, ale trpia trest iný od tých, čo zomrú v smrteľnom hriechu. Ich trest je večné oddelenie od Boha.“ (Zdroj: vaticancatholic.com)

Krátky komentár: To, čo propaguje Milan Chautur a Petričko, je skrz-na-skrz heretické. Je to pelágianizmus.

(4. a 5.)

Tridentský Koncil, 5. zasadnutie, kan. 3. a 4., O dedičnom hriechu:

„3. Kto tvrdí, že tento Adamov hriech, ktorý je svojím pôvodom jeden a prenášaný rodom, a nie napodobňovaním, ktorý je prítomný vo všetkých a je vlastný každému, môže byť odstránený skôr silami ľudskej prirodzenosti alebo iným prostriedkom, než zásluhou jedného sprostredkovateľa, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojej krvi zmieril s Bohom, „stal sa pre nás … spravodlivosťou, posvätením a vykúpením“ (1 Kor 1, 30);… nech je exkomunikovaný, lebo „niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4,12). A preto zaznelo toto slovo: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1,29), …“

„4. Kto popiera, že novonarodené deti treba pokrstiť, aj keď sa narodili z pokrstených rodičov, alebo kto hovorí, že sú síce krstené na odpustenie hriechov, ale že z Adama nepriťahujú na seba nič z dedičného hriechu, čo by bolo treba na dosiahnutie večného života očistiť v kúpeli znovuzrodenia, z čoho vyplýva, že u nich forma krstu „na odpustenie hriechov“ sa nechápe v pravom, ale v nesprávnom zmysle, nech je exkomunikovaný, lebo to, čo povedal Apoštol: „Skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili“ (Rim 5,12), sa nemá chápať inak, než ako to chápala katolícka Cirkev, ktorá je rozšírená všade. Podľa tohto pravidla viery sú totiž z tradície apoštolov aj deti, ktoré samy ešte nemohli spáchať nijaký hriech, opravdivo krstené na odpustenie hriechov, aby bolo u nich znovuzrodením (regeneratione) očistené to, čo pritiahli na seba splodením (generatione) (Synoda v Kartágu roku 418, 2. kánon), lebo „ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3, 5).“ (ii.)

A Petričko sa takisto snažil tvrdiť nasledovné:

„[Petričko:] Mienka o blaženom živote nenarodených detí náleží spoločnej myšlienke Otcov ktorú patrológovia nazývajú Consensus Patrum /Jednotný názor Otcov Cirkvi/.“

Toto je obrovské klamstvo, a ako svoj hlavný argument pred zrovna horeuvedeným použil veľmi neúprimne preložený citát sv. Gregora Nisského:

„[Petričko:] Brat sv.Bazila Veľkého sv.Gregor Nisský píše vo svojej práci ,ktorá má názov „O deťoch predčasne zachvátených smrtou“ /neviem ,či existuje slovenský preklad, čerpám z ruského prekladu/ —piše tieto slová „Dieťa, ktoré ešte nemalo skúsenosť s osobným zlom,a tým jeho duševným očiam neprekáža nijaká choroba mať účast na Svetle, prebýva v dobrom stave,nemajuc potreby v očiste k navráteniu zdravia,lebo ešte nestihol prijat do duše chorobu osobného hriechu.“
Tento preklad je úplne zlý a heretický. Tu je to, čo v skutočnosti povedal sv. Gregor Nisský (preklad z angličtiny):
„Predstavme si dvoch ľudí trpiacich zápaľom očí; a že jeden seba vydá, najostražitejšie, do rúk procesu liečby a podsúpi všetko, čo mu Medicína môže aplikovať, akokoľvek bolestivé to môže byť; a že druhý sa oddáva bez zábran kúpeľom a pitiu vína, a nepočúva žiadnu radu, akúkoľvek, svojho doktora na uzdravenie svojich očí. Nuž teda, keď sa pozrieme na koniec každého z týchto, hovoríme, že každý dostane splatené naspäť podľa svojho zvoleného ovocia, jeden v podobe stratu prístupu svetla [stratu zarku], ten druhý v podobe radosti z neho [prístupu svetla/zdravého zraku]; zneužitím slova, my vskutku pomenovávame, čo nevyhnutne prichádza: kompenzácia [/splatenie dlhu.]
Môžme teda hovoriť takouto cestou tiež, čo sa týka tejto otázky ohľadne nemľuvňať: môžeme povedať, že užívanie si budúceho života vskutku patrí do práv ľudskej bytosti, ale že, vidiac, že mor nevedomosti uchvátil takmer všetkých, čo teraz žijú v tele, ten čo seba samého očistil od toho za pomoci nevyhnutných liečebných procedúr dostáva náležitú odmenu za jeho obozretnosť, počas toho ako vkráča na život, ktorý je skutočne prirodzený; nežto ten, kto odmieta prečisťovania cnosťou a vzdáva česť tomu moru nevedomosti, skrze slasti, ktorými sa chytil do pasce, náročne v jeho prípade liečiť, on seba vovádza do neprirodzeného stavu, a je odcudzený od skutočne prirodzeného života a nemá žiadny podieľ na bytí, ktoré po správnosti patrí nám a ktoré je nám milé. Nežto nevinné dieťa nemá žiaden takýto mor pred svojimi očami duše zahlmievajúci množstvo [prenikajúceho] svetla, a teda ono pokračuje žiť v onom prirodzenom živote; nepotrebuje tú neporušenosť, ktorá prichádza z očisťovania, pretože vôbec nikdy neprijalo ten mor do svojej duše.“ (Zdroj: newadvent.org, On Infant’s Early Deaths (St. Gregory of Nyssa)
Čiže sv. Gregor Nisský na tomto príklade hovorí, že nemluvňa nemá pred svojimi očami mor, ktorý by zahmlieval jeho zrak (buďto mor nevedomosti alebo mor hriechu), a že pokračuje žiť prirodzený život a že nepotrebuje neporušenosť, ktorá prichádza z očisťovania, pretože nikdy neprijalo tento mor do svojej duše. A teda porovnáva hriešnika s nemluvňaťom a tvrdí, že nemá osobný hriech, čož je pravda.
Ale aj kebyže sv. Gregor Nisský učil, že potratené deti idú do neba (čož neučil, ale učil vo svojej práci prestný opak – k tomu niekedy urobím samostatný článok, ak Boh dá), tak by sa bol býval mýlil a učenie Magistéria, prehlásenia pápežov ex cathedra sú nadradené a nemožno im odporovať na základe toho, čo učil kedysi nejaký svätý.

„[A Petričko zakončuje:] … Jednotný názor Otcov Cirkvi/. Z literatúry viem, že toto stanovisko zastával aj veľký teológ ,biblista i patrológ emeritný pápež Benedikt XVI.

Toto je docela mylné. Benedikt XVI. nebol pápež, čítajte viac v tomto článku:

https://sedevacantista.blog.pravda.sk/2021/05/25/benedikt-xvi-jeden-z-najvacsich-podvodnikov-v-historii-cirkvi/

Vonkoncom nebol biblista, práveže spochbňoval historickú presnosť Biblie, spochybňoval historickosť Matúšovho Evanjelia (viac v horeuvedenom odkaze na článok).

XIV. Zatiaľčo pred jednými sa hrá na tradičného katolíka, pred druhými je zanietený ekumenista

Pápež Pius VI., Auctorem fidei, 28. august 1794: „…nemôže to byť ospravedlnené spôsobom, že to človek vidí urobené pod klamnou zámienkou, kde sú zdanlivo šokujúce tvrdenia na jednom mieste ďalej rozvinuté ortodoxnejšími veršami na iných miestach a dokonca na ešte ďalších miestach sú napravené; akoby umožňujúc môžnosť buď potvrdzovania, alebo popierania výroku… také boli vždy podvodné a trúfalé metódy používané inovátormi, aby ustanovili omyl. Umožňuje to aj možnosť presadzovania omylu, aj ospravedlnenie sa z neho. (i.)

Milan Chautur je vlk, ktorý sa snaží na istých miestách zanechať dojem rýdzej katolicity, zatiaľčo inde je to dravý vlk, ktorý vštepuje tie najhoršie herézy II. vatikánskeho koncilu (podobne ako robil Benedikt XVI. popísaný v tomto článku). Snaží sa pôsobiť tradične-katolíckym dojmom, zatiaľčo vnútri je to prešpekulovaný heretik a dravý vlk. Kacíri majú veľmi často vo zvyku na istých miestách zastávať katolícke učenie, zatiaľčo na iných miestach robia a hlásajú presne opačné (tak ako je to popísané v Auctorem fidei pápeža Pia VI.); diabol ich takto využíva, preto, aby sa na moment títo neštastníci kamulfovali a potom zobrali so sebou čo najväčší počet duší do pekla svojími herézami. Ide o dvojtvárie. Nasledovná časť bude venovaná presne takémuto vyššie pomenovanému dvojtváriu u Milana Chautura:

1.1 Chautur správne odsudzuje prestúpenie na pravoslávie.

Milan Chautur, (v úvodz.) „poradňa“ s názvom ‚Vladyka Milan odpovedá‘, 18. august 2017:

“ „[Dopisovateľ:] Je pristúpenie na Pravoslávie hriech v očiach Katolíckej Cirvi?“

„[Milan Chautur:] Je to odchod z katolíckej cirkvi, ktorý hovorí za všetko: – je pohrdnutím daru viery, ktorý ste cez katolícku cirkev dostali, je ohrdnutím viery predkov, je odvrhnutím viditeľnej hlavy cirkvi, ktorou je nástupca sv.apoštola Petra v Ríme… a s tým súvisia aj všetky vieroučné pravdy, ktoré pravoslávna cirkev neprijíma. Z tohoto krátkeho a neúplného zoznamu vyplývajú ďalšie dôsledky správania a krivdy, ktorej sa dopúšťajú tí, ktorí zanechávajú cirkev “jednu, svätú, katolícku a apoštolskú”. Otázka je postavená na vás, či to všetko nepovažujete za dosť vážne, aby ste pochopili odpoveď o hriechu, ktorý je tiež “iba” pohrdnutím ustanovení, ktoré nám dal Boh a odvrhnutím toho, čo nám bolo dané?!
+Milan.“ „

1.2 Nuž, ale v r. 2016 do jeho „poradne“ napísala táto rozkolníčka:

Milý Vladyka… Som pravoslávna veriaca a môj priateľ je gréckokatolík. Veľmi sa ľúbime a sme spolu už dlhšie. V poslednej dobe sme sa začali rozprávať na tému svadba a čo bude s naším vzťahom ďalej. Keďže som si svoj veľký deň predstavovala vždy v našom chráme, priateľ pristúpil a ak Boh dá, tak sa vezmeme v našom pravoslávnom chráme. Čo ma ale trápi je to, že v budúcnosti, ak nám Boh požehná mať detičky, tak priateľ si stojí jednoznačne za tým, že budú pokrstené v gréckokatolíckom chráme. Ja rozumiem, že deti by mali byť pokrstené a vychovávané v takej viere, akej je otec, ale nie som s tým stotožnená, pretože pre mňa to znamená, že musím zmeniť svoju vieru, začať chodiť do iného chrámu, s deťmi chodiť na prijímanie inde a k do nášho pravoslavného chrámu už vlastne ani nepôjdem, pretože deti tam prijímať sv. tajinu [sviatosti] už nemôžu a ako by to vyzeralo, keby celá rodina chodila do jedného chrámu a ja sama inde? Priznávam, mám strach z takéhoto manželstva, je to niečo, čo je mi kvázi cudzie, nevravím, že zlé, to určite nie, len sa bojím, že budem musieť svoju vieru zavrhnúť kvôli človeku, ktorého ľúbim a mám vnútorný boj sama so sebou, že uprednostním priateľa pred Bohom. Mám pocit, že by som spravila veľký hriech, no takisto chápem priateľa, že chce spraviť tak, ako ho to učí jeho cirkev. Čo robiť Vladyka? Má takéto manželstvo vôbec nejakú perspektívu? Nie je takéto manželstvo zle? Pretože si to neviem vôbec predstaviť, ako budeme vychovávať naše deti, čo im určíme za prioritné, kde vlastne budú patriť, ako sa budú modliť a do akého chrámu pôjdu? Z toho všetkého mi vyplýva jedine to, že najlepšia voľba bude rozísť sa, aj keď sa veľmi ľúbime. Bolo by to posledné, čo by som chcela, no nechcem nikomu ublížiť a takisto nechcem upadnúť do hriechu ani ja. Neviem už čo robiť, toto je pre mňa veľmi ťažká situácia, sama neviem, ako to vyriešiť. Prosím o pomoc a ďakujem za slová.

Najprv krátky komentár k mladej žene: mladá žena je neveriaca, ktorá odmieta katolícku cirkev a jej učenie, dokonca hovorí, že má pocit, že by spravila ťažký (smrtelný) hriech, kebyže prestúpi na katolicizmus! Ona je viac koncentrovaná/zameraná na to, že kam chodiť, kde môže mať komunitu, kde môže chodiť s detmi a podobne, nezaújma ju pravda. Diabol ju tak pomútil, že si myslí, že by uprednostnila človeka pred Bohom, ak by mala konvertovať na katolicizmus! Jej priateľ samozrejme nemal pristúpiť na to, že sa budú brať u schizmatikov. Katolík by s takým nikdy nesúhlasil, ale je celkom pozoruhodné, že chce vychovávať deti v katolíckom kostole, čo dievčina natoľko odmieta, že zvažuje rozísť sa.

Katolík by jej z lásky mal povedať, že je na ceste do pekla, že má zle nastavené priority a že by sa mala modliť Ruženec a konvertovať na katolícku vieru, mimo ktorej nieto spása. Katolík by jej mal povedať, že v to, čo ona verí, je od Diabla a katolík by jej mal povedať, že Boh chce, aby konvertovala na katolicizmus a že by mala študovať katolícke učenie.

Nuž teda, mladá žena je neveriaca a pýta sa v jej očiach katolíckeho biskupa, že čo má robiť? Pýta sa, že čo má určiť deťom za prioritné? Vraví, že to sama nevie vyriešiť a prosí o pomoc. A čo odpovedá tento „katolícky“ biskup, na to, že dievčina verí, že je ťažký hriech prestúpiť na katolicizmus? Milan Chautur odpovedá:

„Je už veľmi málo ľudí, ktorí tak citlivo vnímajú svoju vieru, čo vám slúži ku cti a spáse.“

Komentár: Toto je úplne zavrhnutie katolíckej viery! Toto je úplne popretie Katolíckej Cirkvi a pápežstva. Milan Chautur nie je katolík, ale skrz-na-skrz antikatolík.

„[Pokračuje:] Ak by sme vychádzali zo slov Svätého Písma, tak riešenie sa ponúka samo, ale je tu ešte: „len“ – len je dôležité správne ho pochopiť a vložiť do praktického života. Tým hlavným východiskom riešenia je láska, ktorá „…Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží“…/1Kor 13, 1-13/. Túto lásku nosíte vo svojom srdci a bolo by zlé, keby ste ju stratili kvôli nepochopeniu logiky predpisov. [Komentár: Toto je úplne pľuvnutie do tváre Ježišovi Kristovi. Toto je úplne odpadlíctvo. On povyšuje citovú lásku nad lásku k Bohu a zjavenej pravde.]

[Heretik Milan Chautur:] Tak greckokatolícka, ako aj pravoslávna cirkev má viesť veriaceho k spáse [pozn.: Heréza! Rozkoľníci vedú ľudí do pekla, nie k spáse.] na základe vykupiteĺskeho diela lásky, ktorá bola pribitá na kríž v osobe Isusa Christa. Toto je ten duchovný základ, na ktorom treba budovať svoj kresťanský život prostredníctvom tajomstiev Cirkvi, ktoré spoločne vyznávajú obe cirkvi a prostredníctvom zachovávania Božích prikázaní. [pozn.: aká nehorázna drzosť! Aká lož! Veď rozkoľníci odmietajú Cirkev a autoritu Boha.]

[Heretik Milan Chautur:] (…) Zostáva vám dvom už len vo vzájomnej láske nájsť spôsob, ako prekonať „veĺkú a oficiálnu“, historickú roztŕžku Cirkvi vo svojom malom rodinnom prostredí tak, aby neutrpela „domáca cirkev“, ktorou je rodina. (…) Ak vám láska bude diktovať a nie predsudky, či tvrdohlavosť, potom sa aj v rámci predpisov dá nájsť spoločný konsenzus s rešpektovaním toho druhého, ktorého milujeme a nechceme, aby on vnútorne trpel pocitom osobného zlýhania v tak dôležitej oblasti, ako je svedomie.
Znova zdôrazňujem, že duchovné východiská máte rovnaké a možno práve na vašej „domácej cirkvi“- t.j. rodine sa má osvedčiť ten pravý ekumenizmus založený na láske, ktorá privádza k skutočnej jednote sŕdc. Oficiálna Cirkev sa môže ešte dlho snažiť o preklenutie „výhrad“ na ceste k zjednoteniu, ale v oblasti domácej cirkvi je to jednoduchšie, lebo je tu už základ, ktorým je láska muža a ženy a určiť si vzájomne zásady správania je oveľa jednoduchšie, ako hľadať konsenzus medzi množstvom autokefálnych cirkvi a všeobecnou, katolíckou cirkvou. [Pozn.: A že katolícky biskup… jasné… On nie je o moc katolíckejši než rozkoľník v Rusku: Milan Chautur je antikatolík.]

[Zakončenie sladučkými rečičkami:] Modlím sa za vás a žičím vašej láske, ale aj zdôrazňujem, že spoločné rozhodnutia budete musieť v úprimnosti lásky nachádzať vy sami, lebo v živote každého z nás je veľa momentov pre vážne pozastavenia sa a nové vykročenia správnym smerom.
Nech vám Hospoď Boh na tejto ceste žehná a sprevádza vás vždy ochrana Matky Božej.
+Milan“

Myslím si, že som to dostatočne popísal medzi riadkami, len dodám, že toto je úplne rúhanie sa a zrada Cirkvi, Krista a Panny Márie. A ešte má tu drzosť si brať meno Matky Božej do úst. Milan Chautur je bez najmenších pochybností vlk v ovčom rúchu a arci-heretik. On vraví, že viera dievčiny, ktorá si myslí, že prestúpenie na katolicizmus je ťažký hriech, jej slúži ku cti a spáse! Toto je tak ohavné, že k tomu nie sú azda slová! Milan Chautur je klamár, podvodník a antikatolík, a kto by povedal čosi iné, tak je klamár.

1.3 Takisto odpadlík a arci-heretik Milan Chautur 26. augusta poprel, čo hovoril 18. augusta (bod 1.1), čiže o osem dní neskôr:

Milan Chautur, (v úvodz.) „poradňa“ s názvom ‚Vladyka Milan odpovedá‘, 26. august 2017:

“ „[Dopisovateľka:] Drahý Vladyka Milan. Ja som gréckokatolíčka a moj manžel pravoslávny. Dieťa sme krstili v pravoslávnom chráme, kde samozrejme prijíma Eucharistiu, chcem sa spýtať ak pôjdeme na svätú liturgiu do gréckokatolíckeho chrámu môžem zobrať syna na požehnanie? Za odpoveď ďakujem“

„[Arci-heretik Milan Chautur:] Exkomunikácia medzi pravoslávnou a katolíckou Cirkvou bola zrušená a sviatosti katolícka cirkev uznáva aj u pravoslávnych, takže niet dôvodu, aby dieťa bolo ukrátené o milosti vyplývajúce z hodne prijatých sviatostí. Teda nejde iba o požehnanie gréckokatolíckym kňazom, ale aj o prijatie Krista vo sv.prijímaní. Dieťa totiž nieje ešte zaťažené rozumovými dôvodmi odlišnosti dvoch cirkvi, ktoré majú vieru v Kristovu prítomnosť v Eucharistií. Skôr je potrebné zamerať sa na správnu výchovu dieťaťa, ktorá neskôr pomôže dieťaťu k osobnému a hlbavnému prežívaniu tajomstiev a viery v reálnu prítomnosť Krista v najsvätejšej Euchatistií, aby to nebolo len „formálne“, lež z dobrého príkladu rodičov aj plne prežívané. +Milan.“ „

Komentár: Toto je očividne heretické. Exkomunikácia nebola zrušená, ale katolíci sú povinní sa strániť heretikov a nasledovať exkomunikácie heretikov. Kto odmieta exkomunikácie rozkoľníkov je heretik a popiera dogmu o pápežstve a aj ostatné dogmy, ktoré rozkoľníci odmietajú. Kto popiera exkomunikácie, popiera pápežsku neomylnosť a Prvý vatikánsky koncil.
Keďže Chautur hereticky tvrdí, že exkomunikácie boli zrušené, tak ak by pravoslávni (ktorí odmietajú Katolícku Cirkev, pápežstvo a mnohé iné) chceli prestúpiť na Chauturov pseudokatolicizmus (ktorý neberie ohľad na dogmy Katolíckej Cirkvi), museli by byť hlupáci, lebo však podľa Chautura sú pravoslávni kresťanmi a exkomunikácie sú zrušené a pravdaže by im bolo zbytočné prestúpiť na taký Chauturov pseudokatolicizmus, v ktorom nie je podstatné zmeniť svoj postoj a v ktorom nie je podstatné ani žiadať ostatných, aby zmenili svoj postoj.
Ale faktom je, že pravoslávni, (tzv.) „Ortodoxní“, sú mimo Cirkvi, sú exkomunikovaní a musia pre spásu prestúpiť na katolícku vieru, tak ako hovorí pravý katolicizmus.

Takisto tejto pani mal povedať, že vyzerá, že nie je gréckokatolíčka, keďže svoje dieťa dala pokrstiť u pravoslávnych a keďže pokračuje, ako vlastnými slovami hovorí „samozrejme“, s vodením ho do pravoslávneho chrámu (teda vyzerá to tak, lebo ak by bola gréckokatíčka, tak by svoje dieťa nedala pokrstiť u pravoslávnych, ale ak nedávno konvertovala na katolícku vieru, tak je pravdaže možné, že svojho syna zatiaľ nepresvedčila, aby nechodil do pravoslavneho kostola.) Samozrejme, že chlapec, ak neodmietol nejakú katolícku dogmu, by podľa katolíckeho učenia za normálnych okolností mohol prísť do katolíckeho kostola na požehnanie, lenže tej pani mal povedať, že je smrteľný hriech vodiť svoje dieťa do pravoslávneho chrámu a takisto je smrteľný hriech sa aspoň nepokúsiť ho odtiaľ odtiahnúť. Chautur jej nepovedal nič také, lebo je bez viery. Chautur znova zjemňuje v štýle II. vatikánskeho koncilu, danú pani nemiluje a nemiluje Cirkev a jej učenie. Vraví, že dobrý príklad rodičov bude, ak nebudú bazírovať na katolíckom učení – keď otec bude pravoslávny a bude príjmať eucharistiu aj so synom u pravoslávnych a matka, keď nebude bazírovať na rozdieľnosti Katolíckej Cirkvi a sekty jej manžela! Toto je iniciovanie druhých v špine a kacírstve!
Toto je úplne zbabelstvo a zrada Katolíckej Cirkvi (znova). Chautur je démonicky vlk, ktorý sa snaží učiť druhých v kacírstve. Takisto dáva za vzor dobrého rodiča otca jej syna, ktorý je schizmatik. Heretik Chautur sa vôbec nesnaží, aby manžel konvertoval.

Z lásky jej mal povedať (ak by bol kresťanom), že ona ak chce byť katolíčkou, tak nesmie súhlasiť s tým, aby jej syn chodil do pravoslávneho kostola, mal jej povedať, že sa musí pokúsiť najviac ako sa len dá, odvrátiť, aby jej syn chodil do pravoslávneho kostola a že sa musí takisto pokúsiť konvertovať svojho manžela. Mal jej povedať, nech sa modlí, nech ona prijíma katolícku náuku a nech vštepí svojmu synovi katolícku doktrínu a nech ho varuje, aby nechodil do pravoslávneho kostola.

Ekumenik a heretik Milan Chautur poukazuje na to, že napr. dôležitosť viery v pápežstvo, čož pravoslávni odmietajú, nie je tak dôležitá ako viera v Eucharistiu. Toto je heretické. Pápež Pius XI. v encyklike Mortalium Animos zavrhol myšlienku, že existujú základné (fundementálne) a nezákladné (nefundementálne) pravdy viery.

Pápež Pius XI., Mortalium Animos, O NÁBOŽENSKEJ JEDNOTE, r. 1928: „V otázkach viery je ďalej úplne nevhodné rozlišovanie medzi tak
zvanými „základnými“ a „nezákladnými“ bodmi viery, akoby jedni
museli byť prijaté všetkými, pričom prijatie druhých by bolo ponechané voľnému – slobodnému uváženiu veriacich. Formálnou príčinou nadprirodzenej čnosti viery je totiž autorita zjavujúceho sa Boha, ktorá nepripúšťa žiadne takéto rozlišovanie. Preto praví učeníci Kristovi prijímajú s rovnakou vierou tajomstvo Najsvätejšej Trojice i článok viery o nepoškvrnenom počatí Matky Božej a veria vo vtelenie nášho Pána Ježiša Krista rovnako, ako v pápežskú neomylnosť, ako bola definovaná na Vatikánskom ekumenickom koncile (I. vatikánsky koncil).“
(ii.)

Pápež Benedikt XIV., Allatae Sunt (# 19), 26. júl 1755: „V prvom rade, misionár, ktorý sa snaží pomocou Božej pomoci prinavrátiť gréko a východných schizmatikov [„pravoslávnych“ rozkolníkov] k celistvosti, by mal zasvätiť všetky svoje snahy k jednému cieľu, prinavrátiť ich od doktrín, ktoré si protirečia s katolíckou vierou.
(i.)

1.4 A znova si zoberiem ten istý príklad z 18. augusta 2017, keď povedal, že prestúpenie na pravoslávie je ohrdnutie daru viery:

Milan Chautur, (v úvodz.) „poradňa“ s názvom ‚Vladyka Milan odpovedá‘, 18. august 2017:

“ „[Dopisovateľ:] Je pristúpenie na Pravoslávie hriech v očiach Katolíckej Cirvi?“

„[Milan Chautur:] Je to odchod z katolíckej cirkvi, ktorý hovorí za všetko: – je pohrdnutím daru viery, ktorý ste cez katolícku cirkev dostali,… „

1.5 A môžte si jeho tvrdenie v bode 1.1/1.4 porovnať s tým, čo heretik Milan Chautur o pár mesiacov povedal tuná:

Milan Chautur, (v úvodz.) „poradňa“ s názvom ‚Vladyka Milan odpovedá‘, 28. november 2017:

„[Dopisovateľ:] Laudetur Jesus Christus. Osvietený vladyka chcem sa spýtať čo vlastne chceme ekumenizmom dosiahnuť? Chápem to tak že zjednotenie všetkých kresťanov v jednej cirkvi a viere. Ale to je z katolíckeho pohľadu nemožné bez toho aby sa ostatné vierovyznania vzdali tých bodov svojej náuky ktoré sú v rozpore s neomylným učením katolíckej cirkvi a prijali katolícke učenie za svoje- ergo stali sa katolíkmi. Ale o tomto postupe sa v súvislosti s ekumenizmom vôbec nehovorí, ba dokonca pápež povedal že prozelytizmus(obracanie nevercov a inovercov na katolícku vieru) je hriech. Teda čo je cieľom ekumenizmu?“

„[Heretik Milan Chautur:] Spoločnou modlitbou pri ekumenických stretnutiach chceme dospieť k odstráneniu nenávisti medzi veriacimi a zvolávaniu Božej pomoci. A tiež aspoň trochu k pomalému vyjasňovaniu si rozdielnosti v chápaní právd viery, ktoré sa rozlične vysvetľujú a v jednotlivých vierovyznaniach ináč prežívajú. Je to pokus, ktorým sa začína akýsi proces, ktorý je potrebné „spustiť“ u kresťanov, ktorí už pochopili, že sila svedectva je v jednote [!!!], nakoľko svet nevery a liberalizmu nás musí nútiť k zamysleniu sa nad situáciou našej viery, či nevery. Svoje postoje, ktoré sa ľudskou nedokonalosťou dostali do stavu vzájomnej blokácie a izolácie od iných veriacich, bude potrebné skorigovať. [!!!] Istotne, že nemôže tu ísť o upúšťanie od zadefinovaných právd viery, ale ani o „nadbiehanie“, alebo prozelitizmus, lež o rozumný dialóg, ktorý s prispením Božej milosti môže napraviť mnohé ĺudské chyby vo veci tvrdosti sŕdc [!!!], ktorá spôsobila rozdelenosť. Lebo raz má dôjsť k naplneniu Ježišových slov: „…a bude jedno stádo a jeden pastier/Jn 10,16/, a Kristus nás pozýva k účasti na diele zjednocovania Cirkvi.
+Milan.“ „

Komentár: Toto je jeden z naj-anti-katolickejších prejavov Milana Chautura vôbec. Dopisovateľ dobre poznamenáva rozpor medzi ekumenizmom a katolíckym učením, avšak treba podotknúť podstatnú vec, že arci-odpadlík František nemôže byť pápež, keď hlása falošné evanjelium (že je smrteľným hriechom konvertovať ostatných); heretici sú mimo Cirkvi.

Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 15), 29. jún 1896: „Nikto, preto, pokiaľ nie je v spoločenstve s Petrom, nemôže mať podiel na jeho právomoci, keďže je absurdné predstaviť si, že ten, kto je vonku, môže veliť v Cirkvi.“ (i.)

Dopisovateľ dobre poznamenáva rozpor medzi ekumenizmom a katolíckym učením. No čo vraví Chautur? Vraví, že treba skorigovať (zmeniť) katolícke postoje (t. j. zmeniť postoje voči heretikom a rozkoľníkom), ktoré sú naviazané na rešpektovanie exkomunikácii pápežov z histórie Cirkvi, čož je od Chautura očividne heretické. On chce skorigovať (zmeniť) postoje katolíkov, v ktorých katolíci odmietajú pravoslávnych, a kto by povedal čosi iné, tak je klamár.

Heretik Milan Chautur vraví, že spoločnou modlitbou sa má odstrániť nenávisť medzi veriacimi. [Dôležitá poznámka: spoločná modlitba s kacírmi bola odsúdená Katolíckou Cirkvou (pápež Pius IX., Neminem vestrum, č. 5)].
Toto od Chautura je jednoducho brnkanie na city a úplne ignorovanie katolíckeho učenia, ktoré tu je označené ako negatívna forma nenávisti. Totižto existuje nenávisť k hriechu a k tvrdošijným hriešnikom, ktorá je oprávnená, pozitívna a cnostná, ako sa hovorí v Žalmoch „Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti,“ (Ž 97,10) a inde sa píše „Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe? Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.“ (Ž 139,21-22), a takisto ste mohli vidieť už vyššie v Mortalium Animos od pápeža Pia XI. v čom spočíva láska:

„Nakoľko teda láska spočíva na základe neporušenej a úprimnej viery, musia byť učeníci Kristovi navzájom spojení zväzkom jednoty a viery.“ (ii.)

Ďalej. Toto, čo je tu zrovna vyššie v Mortalium Animos, Milan Chautur popiera a vraví, že „sila svedectva je v jednote“ s nekatolíkmi. Aký otvorený heretik!

Pápež Pius XI., Mortalium Animos (# 10), 6. január 1928: „ … jednota kresťanov smie byť promovaná iba promovaním návratu k jednej pravej Cirkvi Krista, smerom k tým, ktorí sú oddelení od nej…“ (i.)

Ďalej hovorí, že ekumenizmus je pokus o odstránenie vzájomnej blokácie, tým má namysli odstránenie zavrhnutí a anatém, ktoré svätá Cirkev slávnostne ústami pápežov vydala proti kacírom – heréza.

Ďalej vraví, že nemožno ísť o proselytizmus (snaha o konvertovanie ostatných), zakiaľ sa snaží v jednej vete zmiasť ľudí, keď si sám sebe odporuje, keď vraví že nemožno ísť o „nadbiehanie“ a opustenie zadefinovaných právd viery – to dáva zmysel, všakže? – Nie, nedáva. Veď je to protimluv.

Je faktom, že Milan Chautur odmieta zadefinovanú pravdu viery o pápežstve a pápežskej neomylnosti; a aby toho nebolo málo, tak v tej istej vete, kde odsudzuje proselytizmus, nazýva správne odsúdenie heretikov a držanie sa pevne katolíckeho postoja „tvrdosť sŕdc“. Tvrdosť srdca je v Písme popisovaný ako stav, v ktorom človek tvrdošijne stoj-čo-stoj trvá na hriechu a neposlušnosti, napr. Farizeji, ktorí odmietali Ježiša a chceli ho zabiť, mali tvrdosť srdca, alebo faraón, keď prenasledoval Mojžíša a Židov starého zákona mal tvrdosť srdca, alebo heretici ako napr. Martin Luther mal tvrdosť srdca, a možno povedať, že všetci heretici, protestanti i pravoslávni, majú tvrdosť srdca. Čiže Milan Chautur opisuje katolíkov, ktorí sa držia katolíckej viery, že majú tvrdosť sŕdc. Chautur skrátka odmieta exkomunikácie protestantov a rozkoľníkov (to je proste fakt) a nazýva tie exkomunikácie a aj ich nasledovanie u katolíkov tvrdosť srdca, resp. tvrdošíjne trvanie na hriechu. Toľko k jeho „prijímaniu“ pápežských učení z minulosti, toľko k jeho „katolicite“. Chautur je antikatolík!

A ešte jedna heréza tam je na samom konci toho prejavu, kde Milan Chautur vraví: “ … raz má dôjsť k naplneniu Ježišových slov: „…a bude jedno stádo a jeden pastier“. Toto je heréza a prekrúcanie Písma, pretože existuje jedno stádo a jeden pastier: Katolícka Cirkev a jej hlava Ježiš Kristus. Ježiš popisoval v Jn 10,16 Katolícku Cirkev, ktorá vznikla počas Turíc a ktorej viditeľnou hlavou na zemi je pápež (vtedy ním bol sv. Peter). Čítajte nasledovné katolícke učenia:

Pápež Pius IX., Etsi Multa (# 25), 21. november 1873: „Preto svätý mučeník Cyprián, píšuc o schizme, odoprel pseudobiskupovi Novaciánovi dokonca aj titul kresťan na základe toho, že bol odrezaný a oddelený od Kristovej Cirkvi. ‘Ktokoľvek je,’ hovorí, ‘a akéhokoľvek druhu je, nie je kresťanom, kto nie je v Cirkvi Krista.’“ (i.)

Pápež Klement V., Viennský koncil, Dekrét #30, 1311-1312, ex cathedra: „Keďže tu však je tak pre regulárnych duchovných, ako aj sekulárnych duchovných, pre nadriadených a podriadených, pre oslobodených a neoslobodených, jedna všeobecná Cirkev, mimo ktorej niet spásy, pre všetkých pre ktorých je jeden Pán, jedna viera a jeden krst, …“ (i.)

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, Cantate Domino, 11. zasadanie, 1441, ex cathedra: „Preto [Svätá Rímska Cirkev] odsudzuje, zavrhuje a uvaľuje kliatbu na všetkých, ktorí sú protikladných a opačných názorov, a vyhlasuje, že sú cudzincami pre Telo Krista, ktorým je Cirkev.“ (i.)

Pápež Pius XII., Orientales Omnes Ecclesias (# 20), 23. dec., 1945: „Tí veriaci, ktorí by neodišli od pravej viery, a vzorovite a nebojácne odolávali spojenectvu s disidentskou [schizmatickou] Cirkvou nanútenou v roku 1875, boli nehanebne potrestaní s pokutami a vyhnaní do exilu.“ (i.)

1.6 V odpovedi z 13. decembra 2015 Milan Chautur vo svojej „poradni“ povedal o rozkoľníkoch nasledovné:

“ … U nás sa ale za tie desaťročia užívania slovíčka pravoslávny práve tento termín stal pomenovaním pre cirkev, ktorá žije v schizme – teda oddelení sa od hlavy Cirkvi, ktorou je Svätý Otec v Ríme. (…)“

To je pravdivo popísanie. No tak, ako bolo popísane v predošlých bodoch 1.2, 1.3 a 1.5, tak tam nehovorí ako katolík, ale ako úplny arci-heretik.

 

2.1 Milan Chautur odsudzuje používanie pojmu karma.

Milan Chautur, (v úvodz.) „poradňa“ s názvom ‚Vladyka Milan odpovedá‘, 11. august 2017:

“ „[Dopisovateľ:] SICH! Drahý vladyka Milan, je podľa kresťanského učenia možné, ak kresťan verí v karmu, odvoláva sa na ňu alebo ju spája s Bohom?

„[Heretik Milan Chautur:] Nie je možné spájať rozličné náboženstva do „konfúzie“ s kresťanstvom, nakoľko učenie cirkvi je v tomto smere jednoznačné. Boh je Bohom od večnosti až na večnosť a nemôže byť spájaný s čímkoľvek iným, čo vyznávajú iné náboženstvá. Vrátiť sa do Hinduizmu, Budhizmu a začať uznávať prevteľovania, je známkou nepochopenia viery v pravého, živého Boha… (…) Karma nemá nič spoločné s kresťanstvom ani s osobným vzťahom, nakoľko je v chápaní zdôrazňovaná ako sila príčiny a následku, ktorý vyplýva z dobrého, alebo zlého skutku a tým sa stáva dobrou, alebo zlou karmu. Všetky tieto naoko logický “poskladané konštrukcie” sú dobré na to, aby rozbíjali jednotu viery v nás, preto je dôležité zavčasu ich odhaliť a odstrániť zo svojho života.
+Milan“ „

2.2 Milan Chautur avšak takto ostro nevystúpil proti človeku, ktorý sa vydával za kňaza:

Milan Chautur, (v úvodz.) „poradňa“ s názvom ‚Vladyka Milan odpovedá‘, 25. november 2017: „[Dopisovateľ:] Dna 8.10.2017 o 13.20 som na ČT2 videl v relacii Cesty viry predstaveneho jezuitskeho klastora v Koline ČR, ako vysvetluje akesi meditacie, ktore nazyval kontemplativne exercicie. Knazi tam praktizovali rozne modlitbove meditacie v miestnostiach, ktore vyzerali ako budhisticke priestory, akurat tam bol križ.Neustake ten jezuita pri vysvetlovani hovoril o Zen meditacii, ze z nej čerpe. [!!!] V jednej casti relacie dokinca navstivil svojho kamarata, ceskeho Zen budhistickeho mnicha, u ktoreho sa obliekol do jezuitskeho rucha, potom spolu vosli do budhistickej meditacnej miestnosti v strede ktorej bola socha Budhu s dymiacimi tyčinkami. Obaja sa poklonili tejto soche Budhu [!!!], sadli si na zem a zacali meditovat. V celej relacii tento mlady jezuitsky predstaveny rozpraval o podstate Zen meditacie, ale ani raz som nezaregistroval z jeho ust prepojenie na Krista, resp. trojjedineho Boha. Viem, že modlitba napr. ruženca je vlastne aj urcitou meditaciou, v ktorej sa priblizujem k Bohu. Ale preco tento jezuita, predstavitel rehole, ktora popri dominikanoch najviac obranovala pravu vieru, to takto spaja s Budhistickou formou meditacie. A este sa pritom uklonil soche Budhu. Nepochopil som to, obzvlast, ked to boli prave Budhisticki mnisi, ktori sa v rannom novoveku v Japonsku uspesne podielali na potlacani sirenia krestanstva (paradoxne najma Jezuiti tam robili misie)“
Krátky komentár: Toto je otrasné odpadlíctvo a okultizmus u toho človeka, ktorého pán popisuje. Ten človek vôbec nie je Jezuita. Ten popísaný okultista, ktorý si robí srandu z kresťanstva a Ježiša Krista sa podľa výpovede tohto dopisovateľa dopustil viacer aktov odpadlíctva ako to, že hovorí, že čerpá zo Zen meditácie (ktorá je zameraná na sebauctievanie) a predovšetkým, že sa poklonil Budhovi. Budhisti sú okultisti, ktorí hľadajú božské v sebe samom. Budhizmus je temné a ohavné náboženstvo antikrista, ktoré sa zameriava na uctievanie samého seba a úplne omíňa koncept Všemohúceho Boha. A inak dodám, že mi trvalo približne 1-2 minúty, než som našiel tú reláciu skrze vyhladávač, hoc som ju pred tým na youtube márne hľadal asi 18 minút, čiže dokopy 20 minút mi to trvalo nájsť, a kebyže použijem len prehliadač, tak by mi to trvalo cca 2 minúty. Bolo to nechutné modlárstvo a pán tie akty toho „jezuitu“ popísal pravdivo. O čo väčšiu povinnosť musí mať biskup, narozdiel od laika, aby si to našiel, aby chránil svoje stádo a aby odsúdil takéto modloslužbárstvo ľudí, čo sa hrajú na Jezuitov? Milan Chautur hovorí:
„[Heretik Milan Chautur:] Ani ja nechápem, prečo si takto počínal kňaz a rehoľník katolíckej cirkvi, ale nemôžem to objektívne posúdiť, nakoľko som danú reláciu nevidel. Môžem povedať len toľko, že keď takto niekto prezentuje svoje postoje [ked sa klania Budhovi a čerpá zo zen meditácie], je treba podľa Ježišových slov byť veľmi opatrnými, lebo aj tu je potrebné dbať na upozornenie: „Dajte si pozor, aby vás nik nezviedol“ /Mk 13,5/ – hoci aj neuvedomene [!!!]. Lebo iné je pestovať ekumenizmus a celkom iné je ustupovať z pozície katolíckeho učenia kvôli nejakej sympatií s východnými nekresťanskými náboženstvami, kvôli „páčeniu sa“ svetu a ĺuďom s inou kultúrou.
+Milan.“

Chautur, sťa biskup, si mal tu reláciu nájsť, a inak kňaz a rehoľník katolíckej cirkvi si nemôže takto počínať, už automaticky by som takého človeka nenazýval rehoľníkom a kňazom Cirkvi, avšak, ak by išlo o konkrétnu osobu alebo konkrétny rád, tak by som si samozrejme dal záležať, aby som našiel to video. No zjemňujúci heretik Milan Chautur naznačuje (podľa svojích slov), že kňaz a rehoľník, ktorý sa klania Budhovi a čerpá zo zen Budhizmu môže tak robiť neuvedomene. Aká lož! Aká snaha obhájiť odpadlíka. A potom povie, že „iné je pestovať ekumenizmus a iné ustupovať z pozície katolíckeho učenia…“

Pán Chautur, ale to čo vaša sekta, ktorá je pod antipápežom Františkom, robí, v ktorej ste, je presne ten falošný a okatý ekumenizmus a vzájomne modlenie sa s predstaviteľmi falošných náboženstiev, čo sledujú ľudia už istú dobu. Veď vy nazývate modlára Jána Pavla II. za svätého. Márne sa snažíte oklamať a podviesť druhých, že „kňaz“ podľa vás neuvedomene môže zviesť druhých v promo o zen budhizme. Darmo sa snažíte robiť rozdiel medzi ekumenizmom a ustupovaním od katolíckych pozícii, keď je to jedno a to isté a vy podporou modlára Jána Pavla II. za svätého ustupujete od katolíckych pozícii. Milan Chautur, ste v tejto snahe kamuflovať sa naozaj úbohy!

Teraz fakty: Kňaz Katolíckej Cirkvi je zaviazaný nasledovať Ježiša Krista, a vie, že musí nasledovať Ježiša Krista a nie Budhu, čiže sa mu nemôže klaniať neuvedomene, nežto Budhista, ktorý by sa nestretol s Evanjeliom, u toho možno povedať, že si neuvedomuje Evanjelium a že hreší proti Božiemu Synovi, no na druhej strane Budhista, tak ako každý iný človek, si musí uvedomovať na základe stvorených vecí, že Boh je všade okolo a že tento nadprirodzený Boh stvoril nebo a zem, čiže aj Budhista si uvedomuje, že on sám nie je Bohom, ale i tak trvá na opaku, a Boh ho potom za trest, za budhistovú zlú vôľu, necháva v tomto blude (2 Kor. 4, 3-4). Takisto Budhista musí vedieť, že Budha nie je Boh. Čiže ak by existoval Jezuita,  ktorý by sa nadajbože rozhodol klaniať Budhovi, tak robí tak uvedomene a stáva sa odpadlíkom od viery.

2.3 A keď sme pri tom ekumenizme, tak tuná o. Marcel Gajdoš na „poradni“ ‚Vladyka Milan Odpovedá‘ komentoval medzináboženskú modlitbu antipápeža Jána Pavla II. nasledovne:

Marcel Gajdoš, (v úvodz.) „poradňa“ s názvom ‚Vladyka Milan odpovedá‘, 25. november 2017:

“ „[Otázka:] Slava Isusu Christu Otec vladyka Milan. Chcem sa opytat otazku naktoru si neviem uz dlhy cas dat odpoved a robi vo mne niekedy zmatok . Papez Jan Pavol druhy bol vyhlaseny za svateho . No pocas jeho cinnosti bola viac krat zorganizovana udalost kde sa stretli predstavitelia roznych nielen cirkvi ale aj nabozenstiev z celeho sveta. To by vo mne nevyvolavalo nic ale v kostoloch boli poprykryvane krize a na oltaroch boli vylozene ,,posvatne,, veci inych nabozenstiev (hinduizmus,samani,budhisti a vela inych spolocenstiev sa tam zapojilo) ako na toto reagoval nas jediny a pravy Boh ktory je ako On sam hovori Ziarlivy ? Ja nechcem poburovat ani nic , len potrebujem odpoved s ktorou sa stotoznim pre prijatie tohto faktu a obajsnenie . Myslim ze clovek ako Vy by mohol vediet adekvatne odpovedat . Dakujem s pozdravom a prianim pozehnania pre Vas“

„[Odpoveď:] – pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie –

Podujatie, ktoré spomínate, teda medzináboženské stretnutie v Assisi roku 1986…  Ak je Vaším cieľom zbaviť sa zmätku a nepokoja, spôsobeného uvedeným podujatím, a utvrdiť sa v katolíckej viere, tak podľa môjho názoru sa môžete pokúsiť stotožniť s jedným z dvoch celkom odlišných postojov. Prvý: Rímsky pápež urobil čosi radikálne nové a zarážajúce, ale on určite vie, čo robí, veď je nástupcom svätého apoštola Petra a námestníkom Ježiša Krista, takže napriek všetkým možným výhradám čas nepochybne ukáže, že to bolo dobré a správne [!!!] Navyše byť svätcom neznamená nedopustiť sa počas celého svojho života žiadneho omylu a žiadneho hriechu, veď samo Písmo, pod jeho vplyvom aj modlitba ekténie za zosnulých, hovorí, že niet na svete človeka, ktorý by nezhrešil (2 Krn 6, 36). Hoci teda v tejto veci nekonal správne, Boh mu odpustil a on žije v nebi medzi jeho vyvolenými.

Článok s názvom Herézy Jána Pavla II., vatikankatolicky.com (stránka amerického Kláštoru Najsvätejšej Rodiny v slovenčine):

Assisi medzináboženské modlitebné stretnutie – odpadlíctvo. (Zdroj: vatikankatolicky.com)

„Október 27. r. 1986, Ján Pavol II. pozval hlavných lídrov falošných náboženstiev, aby prišli do Assisi v Taliansku na Celosvetový deň modlenia sa za mier. Ján Pavol II. sa modlil spolu s vyše 100 rozličnými poprednými vyznávačmi iných náboženstiev, a tým pádom odhodil nabok učenie Písma a 2000-ročné učenie Katolíckej Cirkvi, ktoré zakazuje také modlenie sa s falošnými náboženstvami.

Deň celý pozostávajúci z modlitieb s pohanmi, nevercami a heretikmi bol Jána Pavla II. nápad. Počas tohto stretnutia Dalai Lama položil buddhistickú sošku na oltárnu schránku s Ježišom v kostole sv. Františka.“

O. Marcel Gajdoš nazýva modlitbu s pohanmi, ktorú Ján Pavol II. usporiadal ako niečo „dobré a správne“. Toto je totálne odpadlíctvo! Toto je ekumenizmus, ľudia by si mali otvoriť oči; títo muži sú heretici. Marcel Gajdoš je úplný bezbožník a inak si aj protirečí, keď vraví na konci, že to nebolo správne. Vladykovú „poradňu“ možno nazvať doslova iniciáciou v špine, odpadlíctvach a herézach, pretože to nič iné nie je. A samozrejme Marcela Gajdoša Milan Chautur nechá, aby si písal svoje bludy na Keruľ-Kmecovej „poradni“ s jeho menom, samozrejme ho neexkomunikuje zo svojho „patriarchátu“, lebo on sám je ekumenista a had; on nič s tým neurobí, lebo on sám je manifestovaný heretik, pre ktorého je Ján Pavol II. svätý. Ján Pavol II. bol modlár a zomrel ako modlár, a tak ho treba brať podľa učenia Katolíckej Cirkvi, po prvé a po druhé, kariérny modlár nemôže byť vyhlásený za svätého, hoc by na smrteľnej posteli konvertoval, pretože svätí sú braní ako tí, ktorí žili mravný a nasledovaniahodný život (Pápež Pius XI, Rappresentanti in terra č. 99).

3.1 Ďalšie Chauturovo dvojtvárie je znova na tému pravoslávna cirkev vs. Katolícka Cirkev. Treba však podotknúť, že u nás sa pojmom pravoslávna cirkev myslí sekta, ktorá sa oddelila od pápeža a pravej katolíckej viery. Rozkoľníci nezastávajú pravé kresťanstvo. Rozkoľníci sú tvrdošíjni rebeli, ktorí sa oddelili od pravej Cirkvi Krista, neuznávajú pápežstvo, množstvo dogiem a podobne, tak ako bolo už vyššie povedané. Rozkoľníci narozdiel od protestantov majú platných kňazov a biskupov, no keďže sú to rozkoľníci a heretici, tak nemajú žiadnu autoritu v Cirkvi Krista.

Istý dopisovateľ sa pýtal Milana Chautura v jeho „poradni“, že či môže ísť k svätej spovedi k pravoslávnym a pýtal sa, že ako je to s prijímaním.

[Poznámka: Treba povedať, že na základe katolíckeho učenia a kánonickeho práva k rozkoľníkom nemožno chodiť na spoveď a nemožno od nich dostávať príjmanie, leda jedine človek blízko smrti môže dostať od takého rozhrešenie a ostatné sviatosti. Toto po Druhom vatikánskom koncile sekta II. druhého vatikánskeho koncilu upravila/zmenila v novom falošnom kánonickom práve; a lídri tejto sekty radia druhým ľuďom, aby chodili do pravoslávnych kostolov aj mimo výnimočného prípadu blízko smrti. Toto je jedná vec a potom ešte rozoberiem v bode č. 4.1 inú vec ohľadom toho, že či pravoslávni môžu chodiť prijímať sviatosti do katolíckych kostolov.]

V nasledovnej odpovedi Milan Chautur povedal kúsok pravdy, ale aj herézu. Povedal pravdu, že tak ako dieťa nemôže ísť k cudzej mame, tak kresťan by nemal ísť k pravoslávnym, ale povedal znova herézu, že exkomunikácie rozkoľníkov, ktoré sú nemenné, sa zrušili. Dopisovateľ Milanovi Chauturovi napísal:

„Môže ísť gréckokatolík k svätej spovedi k pravoslávnym (napríklad pred Vianocami k hromadnej spovedi)? A ako je to so svätým prijímaním? A prečo?

„[Opdoveď heretika Milana Chautura:] Pre pochopenie logiky veci je možno vhodná otázka: Ak má dieťa pri sebe svoju mamu, azda si hľadá istotu v inej „mame“? – Cirkev je často pomenovaná ako matka Cirkev, preto je vhodná otázka: Prečo by mal veriaci „utekať“ od svojej mamy a hľadať pochopenie u cudzej? Ak katolícka cirkev zrušila exkomunikáciu a uznala platnosť sviatosti u pravoslávnej cirkvi, urobila to z dogmatických dôvodov (pravoslávne kňazstvo má apoštolskú postupnosť). [heréza!]

[Poznámka: Exkomunikácie sú neomylné a nemenné. Odmietnúť exkomunikácie schizmatikov je odmietnúť dogmu o pápežstve, lebo schizmatici odmietajú pápežstvo a teda nemajú tú istú vieru ako kresťania. Kresťanmi sú len katolíci. Milan Chautur je notorický heretik, ktorý odmieta pápežstvo. Katolícka Cirkev nezrušila exkomunikácie tých, čo odmietajú pápežstvo, menovite, rozkoľníkov z východu. Diablova Druhovatikánska sekta sa snaží zaviazať ľudí k heréze a k odmietaniu pápežstva.]

„[Heretik Milan Chautur pokračuje:] Tým zároveň umožnila katolíckym veriacim v prípade nemožnosti svätej spovede a Eucharistie pristúpiť platne k týmto tajomstvám, hoci sú ďaleko vzdialení od svojich kňazov.[Poznámka: nie nedovolila. Tak ako bolo vyššie už vysvetlené.] Myslím, že v našich podmienkach táto nemožnosť nejestvuje a tak je len normálne, že žiadne dieťa si neuráža svoju mamu nepriznávaním sa k nej, ak ide o tak závažnú oblasť, ako je svedomie a odpustenie, preto aj sviatosti sa majú prijímať v cirkvi, do ktorej patríme. [Poznámka: sám seba odsudzuje, lebo neuznáva exkomunikácie Katolíckej Cirkvi a teda nepriznáva sa k nej.] S tým súvisí aj mnoho ďalších skutočnosti, o ktorých sa dajú viesť širšie diskusie, teraz však len prajem radosť a pokoj v srdci každého.“ („Poradňa“ ‚Milan Chautur Odpovedá‘, 29. december 2015.)

3.2 V nasledovnom heretik Milan Chautur popisuje fakt, že Druhovatikánska sekta (nie Katolícka Cirkev) finančne podporuje rozkoľníkov. On vraví, že Katolícka Cirkev podporuje rozkoľníkov, čož je blud a rúhanie sa. Katolíci majú zakázane finančne podporovať heretikov. Avšak zakúpenie tovaru v obchode, napr. obrazu madony s dieťaťom, keď človek nepridá navrch peniaze do ich zbierky, nie je hriechom. U rozkoľníkov však treba dávať pozor, aby človek nekúpil napr. obraz alebo sochu falošného svätého, to by bol hriech.

Pápež Innocent III. , Štvrtý lateránsky koncil, Konštitúcia 3. o heretikoch, 1215: „Viac však, sme pevne určili dôvod exkomunikácie veriacich, ktorí príjmu, bránia alebo podporujú heretikov.“ (i)

Milan Chautur, (v úvodz.) „poradňa“ s názvom ‚Vladyka Milan odpovedá‘, 17. október 2017:

„Samotná katolícka cirkev [pozn.: nie KC, ale sekta II. vatikánskeho koncilu] aj oficiálne poskytuje mnohé financie na náboženské potreby pravoslávnej cirkvi a robí to cez rozličné katolícke nadácie, napr. Kirche in not a iné, ale aj poskytuje štipendia na štúdium pravoslávnych bohoslovcov a kňazov v Ríme a na rozličných iných katolíckych inštitúciách vo svete…“

3.3 Ďalší človek, čo mu napísal, ktorému nezáleži na viere, sa pýtal, že či bude mať hriech, ak pôjde do pravoslávneho kostola, kvôli tomu, že sa mu páči ako spievajú:

Milan Chautur, (v úvodz.) „poradňa“ s názvom ‚Vladyka Milan odpovedá‘, 14. apríl 2016:

„[Otázka:] Som gréckokatolík, mám hriech ak pôjdem do Pravoslávnej cerkvi [mysl. kostola]? Lebo sa mi páči ta východnosť alebo ich piesne? Ďakujem. Ostavate v modlitbách.

[Odpoveď:] Vzájomná exkomunikácia medzi Pravoslávnou cirkvou a Katolíckou cirkvou bola zrušená. [heréza!] (…) Takže Katolícka cirkev v prípade nemožnosti účasti na vlastných bohoslužbách odporúča prítomnosť na pravoslávnych bohoslužbách a sviatostiach. To však nesmie znamenať odcudzenie sa vlastnému spoločenstvu Katolíckej cirkvi, ktorá má byť pre veriaceho najbližšou duchovnou „rodinou.“  … na prvom mieste vždy musí zostať viera a príslušnosť k vlastnej cirkvi, ktorá sa modlí a sprevádza veriaceho v otázkach viery.

Krátky komentár: tu vidno znova to hranie sa na tradičného katolíka, aj keď si sám sebe odporuje niekoľkokrát v samotnej odpovedi. Tak napr. s jeho úvodnou vetou (že pravoslávni sú nieto exkomunikovaní) si odporuje, lebo na prvom mieste je viera katolíckeho kostola, tak ako aj Chautur naznačuje, to znamená, že nemôže byť exkomunikácia tých, ktorí sa odtrhli od Katolíckej Cirkvi, zrušená a zároveň nemôže hovoriť tomu druhému, že na prvom mieste musí zostávať katolícka viera, ktorá mu zakazuje sa pridávať k ich obradom. Heretik Chautur tým pádom odsudzuje samého seba. Milan Chautur skrátka nie je katolík. A teda platí, že exkomunikácie nie sú zrušené a katolík nesmie chodiť na obrady k rozkoľníkom.

„[Heretik Milan Chautur pokračuje:] Východnosť a piesne nie sú tým, čo by spomínal Ježiš ako dôležitý prvok spásy, ale viera ktorá je podstatná pre život s Bohom: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16, 16). Preto netreba hovoriť o hriešnosti pri návšteve bohoslužieb, ale o dôležitosti napredovania vo viere a láske, ktoré sa má uskutočňovať predovšetkým vo vlastnom prostredí a vlastnej „duchovnej rodine“. (…) [poznámka: napredovať vo viere a láske možno len v Katolíckej Cirkvi. I toto je heréza od Milana Chautura.]

Preto v období ekumenizmu, kedy sa kresťania [heréza!] stretávajú vzájomne na spoločných bohoslužbách nie je potrebné pýtať sa, či môžem ísť na iné bohoslužby, ale skôr je potrebné uvedomiť si kam patrím a čo to pre mňa znamená. (…) [pozn.: toto je úplny protimluv.]

Lebo aj ekumenizmus nie je o tom, čo sa mi páči,… „

Práveže Milan Chautur pri falošnom ekumenizme si vyberá to, čo sa mu páči a odhadzuje katolícku vieru nabok, ktorá sa mu nepáči. Je to do oči bijúci notorický heretik.

„[pokračuje:] …ale o tom, že vo vedomí si svojej príslušnosti k viere chcem vytvárať jednotu sŕdc s tými, ktorí sa hlásia k inému náboženstvu. [jasná heréza] Lebo páčiť sa nám môžu mnohé veci aj v iných súvislostiach, ale to nesmie zmeniť náš postoj k vlastným skutočnostiam a k vlastnému spoločenstvu Cirkvi a viere.

Prajem Vám veľa krásneho v nachádzaní na duchovnom poli, ale aj veľa užitočného pre život a spásu duše.“

Vidieť toľko evidentných protirečení si a rozporov v jednej odpovedi je niečo strašné. Takéto niečo dokáže vydať zo seba naozaj len diablom posadnutý človek. Znova povedal svoju typickú herézu, že exkomunikácie boli zrušené a znova zopakoval, že rozkoľníci sú kresťania. Odpoveď na otázku toho dopisovateľa sa ťažko hladala, no čo hovorí Milan Chautur je, že „netreba hovoriť o hriešnosti pri návšteve bohoslužieb“, pričom bohoslužbami označuje tie rozkoľnícke (nuž, to je heretické, lebo oni nemajú bohoslužby, oni neslúžia bohu), a takisto hovorí „nie je potrebné pýtať sa či môžem ísť na iné bohoslužby“.
Toľko k odpovedi na otázku dopisovateľa, ktorého láka viac pekné spievanie a vonkajší prejav, než učenie Katolíckej Cirkvi, lebo skutočný gréckokatolík by ani nepomyslel nato ísť k rozkoľníkom. Odpoveď nato, že či by mohol ísť k rozkoľníkom na obrad, by mala byť samozrejme a rázne: nie!

Chautur hovorí, že „ekumenizmus nie je o tom, čo sa mi páči, ale o tom, že vo vedomí si svojej príslušnosti k viere chcem vytvárať jednotu sŕdc s tými, ktorí sa hlásia k inému náboženstvu.“ Však práveže ekumenisti si vyberajú, čo sa im páči a vyhadzujú katolícke učenie preč a tak posielajú samých seba do pekla. A práveže vedomí si katolíckej viery, človek odmietne ekumenizmus a nesnaží sa vytvárať jednotu sŕdc a chodiť do spoločenstva s tými, čo sú iného náboženstva. Katolíci sú v jednom spoločenstve, Katolíckej Cirkvi, jednom pravom náboženstve a sú jedného myslenia:

Pápež Pius XI., Mortalium Animos (# 10), 6. január 1928: „ … jednota kresťanov smie byť promovaná iba promovaním návratu k jednej pravej Cirkvi Krista, smerom k tým, ktorí sú oddelení od nej…“ (i.)

Pápež Pius XI., Mortalium Animos č. 9, 6. január 1928: „Ale ako je možná láska na úkor viery? Všetci predsa vieme, že to bol práve Ján, apoštol lásky, ktorého evanjelium je akoby zjavením tajomstva Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a ktorý svojím učeníkom neustále vštepoval nové prikázanie „milujte sa navzájom“, ktorý prísne zakazoval stretávať sa s tými, ktorí neuznávali celé a neporušené učenie Kristovo. „Keď niekto prichádza k vám a neprináša túto náuku, neprijmite ho do domu, ba ani ho len nepozdravte.“ Nakoľko teda láska spočíva na základe neporušenej a úprimnej viery, musia byť učeníci Kristovi navzájom spojení zväzkom jednoty a viery.“ (ii.)

To, že Milan Chautur hovorí veci, ako napr. že „ale skôr je potrebné uvedomiť si kam patrím a čo to pre mňa znamená“, alebo „na prvom mieste vždy musí zostať viera a príslušnosť k vlastnej cirkvi, ktorá sa modlí a sprevádza veriaceho v otázkach viery.“ alebo „páčiť sa nám môžu mnohé veci aj v iných súvislostiach, ale to nesmie zmeniť náš postoj k vlastným skutočnostiam a k vlastnému spoločenstvu Cirkvi a viere.“, to je len jeho spôsob ako sa snaží zakryť svoje evidentné kacírstvo pred ostatnými, ktorí nepoznajú katolícke učenie – snaži sa tváriť, že mu ide o katolícku vieru a náuku, aby zakryl, že mu je úplne ukradnutá a že ide proti nej. Tak ako bolo povedané v Auctorem Fidei, toto je taktika heretikov.

Pápež Pius VI., Auctorem fidei, 28. august 1794: „ … nemôže to byť ospravedlnené spôsobom, že to človek vidí urobené pod klamnou zámienkou, kde sú zdanlivo šokujúce tvrdenia na jednom mieste ďalej rozvinuté ortodoxnejšími veršami na iných miestach a dokonca na ešte ďalších miestach sú napravené; akoby umožňujúc môžnosť buď potvrdzovania, alebo popierania výrokutaké boli vždy podvodné a trúfalé metódy používané inovátormi, aby ustanovili omyl. Umožňuje to aj možnosť presadzovania omylu, aj ospravedlnenie sa z neho.“ (i.)

3.4 V nasledovnom sa pani pýta, že či môže chodiť prijímať Eucharistiu u rozkoľníkov:

Marcel Gajdoš, (v úvodz.) „poradňa“ s názvom ‚Vladyka Milan odpovedá‘, 14. október 2016:

„Sláva Isusu Christu. Chcela by som sa Vás opýtať, ako je to s prijatím Eucharistie u pravoslávnych. Môžem ako gréckokatolíčka prijať Eucharistiu u nich? Niečo som už o tom počula, ale nie som si istá. Ďakujem

pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie –

Podľa platného práva našej cirkvi (kánon 671 Kódexu kánonov východných cirkví) platí, že katolík za určitých okolností môže prijať sväté tajomstvá… iba vtedy, ak je súčasne splnených niekoľko podmienok: katolíckemu veriacemu je fyzicky alebo morálne nemožné dostať sa ku katolíckemu vysluhovateľovi, vyžaduje to potreba alebo sa to odporúča z hľadiska pravého duchovného osohu, a vyhne sa nebezpečenstvu omylu alebo indiferentizmu. (…)

Na druhej strane treba mať rešpekt a prejaviť patričnú úctu voči postojom pravoslávnej či predchalcedónskej cirkvi [!!!], na bohoslužbu ktorej prichádzame. Ak nie vo všetkých prípadoch, tak celkom určite v absolútnej väčšine prípadov, dotknuté cirkvi považujú za nedovolené podať Eucharistiu tomu, kto nie je v plnom spoločenstve s nimi, teda aj katolíkovi.“

Marcel Gajdoš hovorí, že treba mať rešpekt a prejaviť patričnú úctu voči postojom pravoslávnej či predchalcedónskej cirkivi. Toto je úplne zavrhnutie katolíckej viery! Toto je iniciovanie druhého k tomu, aby sa stal rozkoľníkom. Darmo hovorí, že katolík môže ísť k pravoslávnym, len ak sa vyhne omylu, keď hovorí potom, že treba mať rešpekt a úctu k postojom rozkoľníkov. Táto ich „poradňa“ je Diablov nástroj na iniciovanie druhých v kacírstve. Marcel Gajdoš je arci-bludár / arci-heretik. A ako už bolo povedané, tak katolík nesmie ísť k pravoslávnym prijímať sviatosti.

4.1 Už som rozobral v predošlých bodoch, že sekta II. vatikánskeho koncilu navádza ľudí, ktorí sa hlásia byť katolíkmi, aby chodili do kostolov pravoslávnych obdržiavať sviatosti. Katolícka Cirkev učí, že k rozkoľníckemu kňazovi možno ísť len v prípade, človeka, ktorý je blízko smrti, ktorý nemá inú možnosť, nežto sekta II. vatikánskeho koncilu toto rozšírila na o mnoho viacej dôvodov.

Avšak, v tomto bode si rozoberieme, že sekta II. vatikánskeho koncilu hereticky učí, že tí, ktorí sú nekatolíci (napr. pravoslávni) môžu prísť na Sv. Prijímanie do katolíckeho kostola. Zacitujem teraz z článku na vatikankatolicky.com, ktorý odporúčam, aby si ľudia pozreli (odkaz):

Kláštor Najsvätejšej Rodiny (vatikankatolicky.com):

„[Citujú:] Dokument II. vatikánskeho koncilu, Orientalium ecclesiarum #27: „Súhlasne s uvedenými zásadami možno udeliť východným kresťanom, ktorí sú v dobrej viere oddelení od Katolíckej cirkvi, sviatosť pokánia, sväté prijímanie a pomazanie chorých, ak si to sami želajú a sú náležite pripravení.“

[KNR:] Katolícka Cirkev 20 storočí dôsledne učila, že heretici nemôžu pristupovať k sviatostiam. Toto učenie je zakorenené v dogme definovanej pápežom Bonifácom VIII., že mimo Katolíckej Cirkvi niet odpustenia hriechov. Je zakorenené aj v dogme, že sviatosti prospievajú k spáse len tým v Katolíckej Cirkvi, ako bolo definované pápežom Eugenom IV.

[Citujú:] Pápež Bonifác VIII., Unam Sanctam, 18. november 1302: „S vierou na nás naliehajúcou sme nútení veriť a držať sa jednej, svätej Cirkvi katolíckej a samej apoštolskej. A v toto pevne veríme a prosto vyznávame: mimo nej niet ani spásy, ani odpustenia hriechu, ako prehlasuje Ženích v chválospeve: ‘Jedna je holubica moja, moja dokonalá…’“

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Cantate Domino“, 1441, ex cathedra: „Svätá Rímska Cirkev pevne verí, prehlasuje a káže, že všetci tí, ktorí sú mimo Katolíckej Cirkvi, nielen pohania, ale i židia alebo heretici a schizmatici, nemôžu mať podiel na večnom živote a pôjdu do večného ohňa, ktorý bol pripravený pre diabla a jeho anjelov, pokiaľ nebudú pripojení do Cirkvi pred koncom ich života; že jednota tohto cirkevného tela je takej dôležitosti, že iba tí, ktorí v ňom zotrvávajú, majú účasť na cirkevných sviatostiach, prispievajú k spáse a postia sa, dávajú milodary a konajú iné zbožné činy a praktiky kresťanskej milície, produkujú večné odmeny; a že nikto nemôže byť spasený, bez ohľadu na to, koľko daroval v milodaroch, dokonca aj keby vylial krv pre meno Krista, pokiaľ nezostal v náručí a jednote Katolíckej Cirkvi.“

[KNR:] Cirkevné sviatosti prispievajú k spáse len tým, ktorí zotrvávajú v Katolíckej Cirkvi. Toto je dogma! Táto dogma je však odmietnutá nehoráznym učením II. vatikánskeho koncilu, že je zákonné dávať Sväté Prijímanie tým, ktorí nezotrvávajú v Katolíckej Cirkvi. Pápeži v priebehu vekov prehlasovali, že nekatolíci, ktorí prijímajú Svätú Eucharistiu mimo Katolíckej Cirkvi, ju prijímajú k vlastnému zatrateniu.

[Citujú:] Pápež Pius VIII., Traditi Humilitati (# 4), 24. máj 1829: „Hieronym to zvykol hovoriť takto: ten, kto je baránka mimo tohto domu, zahynie ako tí, ktorí neboli s Noemom v arche počas potopy.

Pápež Gregor XVI., Commissum divinitus (# 11), 17. máj 1835: „‘…ktokoľvek, kto sa opováži opustiť jednotu Petra, by mal pochopiť, že už viac nemá podiel na božskom tajomstve.’ (…) ‘Ktokoľvek, kto je baránka mimo tohto domu, je skazený.’“

Pápež Pius IX., Amantissimus (# 3), 8. apríl 1862: „… ‘ktokoľvek, kto je baránka a nie je členom Cirkvi, sa dopustil svätokrádeže;’ …“

 

Sekta II. vatikánskeho koncilu (ktorej súčasťou je aj arci-heretik Milan Chautur a arci-heretik Marcel Gajdoš) povoľuje členom nekatolíckych sékt obrdžať Sv. Prijímanie, čož je proti katolíckemu učeniu. Z toho vyplývajú nové nekatolícke učenia a doktrinálne zvratky ako sú tieto tu:

Marcel Gajdoš „poradňa“ ‚Vladyka Milan odpovedá‘ 29. marec 2019:

[Otázka:] Slava Isusu Christu ! Chcem sa spytat ci moze pravoslavny ist na spoved ku greckokatolikom a aj pristupit k sv. prijimaniu. Dakujem

Odpoveď pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie

Položenú otázku potrebujeme posúdiť z dvoch hľadísk: katolíckeho a pravoslávneho.
Súčasné kánonické právo Katolíckej cirkvi (na rozdiel od nedávnej minulosti) za určitých okolností dovoľuje pravoslávnemu kresťanovi prijať svätú spoveď, Eucharistiu a pomazanie chorých od katolíckeho vysluhovateľa. [pozn.: toto je heréza!]
Hlavnou podmienkou je, aby o to dobrovoľne žiadal a bol riadne disponovaný (kánon 671 §2 CCEO). Naopak, kánonické právo Pravoslávnej cirkvi nikdy nedovoľovalo a ani dnes nedovoľuje prijímať žiadne sväté tajomstvá od vysluhovateľov, ktorí s ňou nemajú plné spoločenstvo, čiže ani od katolíckych kňazov.
Z nášho pohľadu teda pravoslávny kresťan [heréza] smie ísť na svätú spoveď ku gréckokatolíckemu kňazovi a môže uňho pristúpiť aj k svätému prijímaniu, ak o to žiada naozaj dobrovoľne a je riadne pripravený. Avšak na druhej strane, ak nechce zradiť vlastnú [pravoslávnu] cirkev a spraviť vec, ktorú ona vníma ako jeden z mimoriadne vážnych hriechov, nemal by tak robiť. Sám sa teda musí rozhodnúť, ako sa zachovať. [!!!]
Na záver moje celkom osobné odporúčanie: nech daný človek prijíma sväté tajomstvá, aj spoveď a Eucharistiu, v tej cirkvi, ktorú považuje za pravú Kristovu cirkev. [!!!] Náboženské presvedčenie a príslušnosť ku konkrétnemu náboženskému spoločenstvu je príliš vážna vec na to, aby sme sa s ňou zahrávali. Ak je onen človek úprimne presvedčený, že pravá je Pravoslávna cirkev, nech nešpekuluje a nech prijíma sväté tajomstvá od nej – o to viac, že na Slovensku má kompletnú štruktúru a mnoho farností. Ak si myslí, že je ňou Katolícka cirkev, nech do nej oficiálne prestúpi. Ako sa ľudovo hovorí: Nie je možné sedieť na dvoch stoličkách. Alebo, ako povedal sám Kristus: Nie je možné slúžiť dvom pánom (Lk 16, 13). [!!!]

Milan Chautur v komentároch na facebooku dodáva:

„Mrzí ma, že v tak závažnej otázke, ako je sv.spoveď a sv.prijímanie dochádza k toĺkým roztŕžkam. Azda je to práve za to, že ide o veľmi vážne skutočnosti a o.Marcel sa snažil celkom presne v rámci cirkevných ustanovení o nich hovoriť. To, že je tak striktný naznačuje, že aj samotné predpisy neznesú nejaké voĺné vysvetľovanie a treba sa nimi riadiť. Lebo aj samotné zjednotenie cirkvi sa nemôže udiať v nejakom „chaose“, lež v rešpektovaní jedných druhými. [!!!] Zato, že ináč by sa mohlo hovoriť o prozelytizme, či „kradnutí“ veriacich [!!!] a pod. Ak som dal na vypracovanie túto otázku o.Marcelovi, tak preto, lebo viem, že on nemá rád „sladké“ rečičky,[!!!] ale chce dodržiavať cirkevné predpisy v zmysle „serva ordinem, et ordinem servabit te“ = zachovaj poriadok, a poriadok zachová teba! Preto sa nehnevajte, ak štýl odpovede sa niekoho dotkol, ale radšej hĺadajte logiku v tom, čo bolo napísané. +Milan“ (Zdroj: https://www.facebook.com/VladykaMilanOdpoveda/posts/2137551916534860)

Najprv k osobe Marcela Gajdoša: takže ako bolo povedané, tak katolícki vysluhovatelia nesmú dávať sviatosti pravoslávnym, preto lebo pravoslávni nie sú členmi Cikrvi a dopúšťajú sa svetokrádeže, Gajdoš učí herézu. Pravoslávni nie sú kresťania a Gajdoš učí herézu, keď ich nazýva „pravosláni kresťania“. Ďalej, hovorí nasledovné: „ak nechce zradiť vlastnú [pravoslávnu] cirkev a spraviť vec, ktorú ona vníma ako jeden z mimoriadne vážnych hriechov, nemal by tak robiť. Sám sa teda musí rozhodnúť, ako sa zachovať.“ – toto je tak heretické a proti Katolíckej Cirkvi, že k tomu nie sú azda slová. Podľa Gajdoša človek sa musí rozhodnúť jak sa on cíti, nie čo učí a učila Katolícka Cirkev po stáročia, a vraví, že ak nechce zradiť pravoslávnu cirkev, tak by tak nemal robiť. A tento pánko, teno Gajdoš sa nazve katolík – aká nehorázna lož, veď on háji pravoslávnu cirkev, doslova, len si dal nálepku na seba, že je katolík.

Vraví, že rozkoľník nemá špekuľovať a že má zostať mimo Katolícku Cirkev – očividná heréza.
Skrátka toto je skrz-na-skrz heretické, ale dokonca má ešte tento kacír tú drzosť to uzavrieť tým, že „nemožno slúžiť dvoma pánom“, zakiaľ on obhajuje to aby pravoslávny zostal pravoslánym a sám sa vydáva za katolíka. Zamyslite sa nad tou nelogickosťou. Gajdoš nie je katolík, len sa ním nazýva. Je to bludár (heretik).

No a čo hovorí nato Milan Chautur? Vraví, že pravoslávna cirkev a Katolícka Cirkev sa má zjednotiť, rešpektovať sa navzájom (znamená, že Katolícka Cirkev má vzdávať úctu tým, čo odmietajú pravú vieru) a že Cirkev nemá kradnuť veriacich pravoslávnym. Toto je totálne heretické. Milan Chautur je notorický heretik. Chautur hovorí, že Marcel Gajdoš je striktný a že nemá rád sladké rečičky. Aké drzé do oči klamanie od Chautura!

To čo obaja vyprodukovali je totálny antikatolícky zvratok: obhajujú pravoslávnu vieru, jednoznačne.

 

5.1 Už bolo v predošlých bodoch dostatočne rozpovedané a bez pochýb dokázané, že Milan Chautur nie je katolík. V tomto nasledovnom bode poukážem na ďalšie Chauturovo dvojtvárie. Milan Chautur rozpoznáva rozdiel medzi pravoslávnou cirkvou a Katolíckou Cirkvou a hovorí:

Milan Chautur, (v úvodz.) „poradňa“ s názvom ‚Vladyka Milan odpovedá‘, 9. február 2018:
„[Otázka:] Otec biskup chcel by som sa Vás spýtať v čom je zasadny rozdiel medzi Greckokatolickou a pravoslavnou cirkvou keď obradovo v tom ja laickym okom nevidim rozdiel až na to že oni neuznavaju pápeža za velknaza cirkvi dakujem za odpoveď

[Odpoveď:] Dosť jasne a podstatne ste to vyjadrili, lebo podstata je skrytá v samotnej hĺbke a riadení Cirkvi. Ak teda Kristus ustanovil jednotiacu hlavu cirkvi v apoštolovi Petrovi: “Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju cirkev…”/Mt 16,18/, potom od toho je závislé to, čo je podstatné pre pravosť a jednotu Cirkvi. A tak hoci sme s pravoslávnymi obradovo blízki, lebo obrad vznikal ešte vtedy, keď východná a zapadná cirkev žila v jednote so Svätým Otcom – nástupcom apoštola Petra, predsa len po schizme z roku 1054, pravoslávna cirkev je už iná nie inakosťou vonkajšieho prejavu obradu, ale rozličnosťou chápania niektorých náboženských právd, čo je pre vieru podstatné. Preto gréckokatolícka cirkev zostáva jednou z mnohých obradov katolíckej cirkvi, ktorá je založená na nástupcovi ap.Petra a pravoslávna cirkev aj keď si ponechala starobilý obrad, odlúčila sa od Petrovho nástupcu. O ostatných teologických rozdielnostiach by bola dlhá debata, ku ktorej je potrebné naštudovať si viaceré historické a teologické pojednania.“

Milan Chautur správne hovorí, že Kristus ustanovil jednotiacu hlavu cirkvi v apoštolovi Petrovi. Hovorí správne, že od toho je závislé to, „čo je podstatné pre pravosť a jednotu Cirkvi“. Rozpoznáva, že hoc majú vonkajší obrad podobný, tak pravoslávna cirkev je iná v rozličnosti náboženských právd „čo je pre vieru podstatné“. Toto je katolícka pozícia. Katolícke učenie hovorí, že ten, kto odporuje pravde viery čo i len v jednom bode, tak prestáva byť katolíkom:

Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (#9), jún 29. rok 1896: „Žiaden (taký), kto iba neverí vo všetky (tieto herézy), sa nemôže pre ten dôvod nazdávať byť Katolíkom alebo sa ním volať. Lebo môžu povstať iné herézy, ktoré nie sú spomenuté v tejto našej práci, ak sa niekto drží jednej z nich, onen nie je Katolík.“ (i.)

Ak niekto odmieta pápežstvo, čož pravoslávni robia, tak nie je katolík. Netreba teda odmietnúť celé Evanjelium naraz.

Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 9), 29. jún 1896: „A ako by potom niekto mohol odmietnuť akúkoľvek z týchto právd bez toho, aby práve tým neupadol do zjavného bludu? A bez toho, aby sa oddelil od Cirkvi a touto jedinou vetou nezavrhol celé kresťanské učenie? Nič totiž viac neodporuje povahe viery, než jedno s vierou prijímať a druhé odmietať. Podľa náuky Cirkvi „viera je ona nadprirodzená čnosť, ktorou s pomocou a s pôsobením Božej milosti, máme za pravdivé všetko, čo Boh zjavil: nie pre poznanie vnútornej pravdy veci, ktorá je zrejmá svetlom prirodzeného rozumu, ale pre autoritu samého Boha Zjavovateľa, ktorý nemôže klamať ani sa mýliť.“ … Kto by naproti tomu čo i len v jednej veci odporoval Božským zjaveným pravdám, ten by skutočne zavrhol vieru úplne, pretože sa zdráha uznať Boha, ktorý je najvyššou pravdou a vlastnou pohnútkou viery.“ (ii.)

Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 9), 29. jún 1896: „Prax Cirkvi bola vždy rovnaká, a to so súhlasným úsudkom [t. j. konsenzom] svätých otcov, ktorí boli rozhodne navyknutí mať za nemajúceho žiadnu spoluúčasť v katolíckom spoločenstve a vyhosteného z Cirkvi kohokoľvek, kto sa čo i len v najmenšom ohľade odchýlil od doktríny predloženej autentickým Magistériom.“ (i.)

6.2 Čo ale hovoril tento pseudokatolík Milan Chautur, keď mu napísal pravoslávny? Pozrite sa:

Milan Chautur, Vladykoveodpovede.sk, 6. február 2017 (odkaz):

“ „[Otázka:] Jsem exarchou Chorvatské pravoslavné církve a mě i naše věřící by zajímalo, zda a za jakých kanonických podmínek a okolností (východní a západní kodex) smí naši věřící (pravoslavní) přistoupit k Eucharistii a vyhledat možnost zpovědi z rukou katolických ordinářů. Na rozdíl od katolické církve náš klérus je rozptýlen po zemi dosti řídce. V Kristu † Gavrilo, exarcha Chorvatské pravoslavné církve (mjjk@atlas.cz)“

„[Odpoveď:] Drahý vladyka Gavrilo! Úprimne ma potešila Vaša starostlivosť o všetkých Vašich veriacich, preto hneď dávam právne stanovisko Katolíckej cirkvi ohľadom prijatia tajomstiev, ktoré rovnako verí aj Pravoslávna cirkev. Prajem Vám veľa síl pri napĺňaní Kristovho poslania pre spásu všetkým. [!!!]

† Milan

CCEO: Kán. 671 § 3.: „…katolícki vysluhovatelia dovolene vysluhujú sviatosti pokánia, Eucharistie a pomazania chorých veriacim v Krista východných cirkví, ktoré nemajú s Katolíckou cirkvou plné spoločenstvo, … .“

Katolícka cirkev, hlavne v nebezpečenstve smrti, ale aj pri nemožnosti dostať sa k vlastnému vysluhovateľovi, umožňuje vo vlastnom spoločenstve prijímať nekatolíckym kresťanom Eucharistiu, ale aj sviatosť pokánia a sviatosť pomazania chorých. (…) Tak isto je potrebné vyhýbať sa čo i len náznakom prozelytizmu. [!!!]“

Tento dopis pravoslávnemu „exarchovi“ možno zaradiť medzi najheretickejšie prejavy Milana Chautura vôbec. [poznámka: Exarcha znamená cirkevný duchovný správca alebo hodnostár v byzantskom názvosloví. Sektársky rozkoľník nemá žiaden titul a teda nie je exarcha.] Tento dopis Milana je skrz-na-skrz heretický. Pokúsim sa ho rozbrať, a pôjdem teda od zhora.

Po prvé: Milana Chautura úprimne potešila starostlivosť rôzkoľníckeho falošného duchovného o jeho „veriacich“. Už toto je heréza resp. podpora heretika od Chautura, lebo katolíka nemôže tešiť, že falošný vlk, rozkoľník, sa stará o ďalších rozkoľníkov.

Po druhé: Vyjadruje, že mu praje „veľa síl pri napĺňaní Kristovho poslania pre spásu všetkým.“ Toto je formálna heréza. Toto je odmietnutie katolíckej dogmy, že mimo Cirkvi nieto spása, lebo on popriava rozkoľníkovi veľa síl pri napĺňaní „poslania pre spásu“, akoby spása mohla byť mimo Katolíckej Cirkvi vnútri rozkoľníckej sekty. Rozkoľníci nenapĺňajú poslanie pre spásu, oni vedú protikatolícke sekty, ktoré vedú ľudí do večného zatratenia.

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, Cantate Domino, 11. zasadanie, 1441, ex cathedra: „Svätá Rímska Cirkev pevne verí, prehlasuje a káže, že všetci tí, ktorí sú mimo Katolíckej Cirkvi, nielen pohania, ale i židia alebo heretici a schizmatici, nemôžu mať podiel na večnom živote a pôjdu do večného ohňa, ktorý bol pripravený pre diabla a jeho anjelov, pokiaľ nebudú pripojení do Cirkvi pred koncom ich života; …“

Pápež sv. Gregor Veľký, citovaný v Summo Iugiter Studio, 590-604: „Svätá univerzálna Cirkev učí, že nie je možné uctievať Boha pravdivo, iba v nej, a deklaruje, že tí, čo sú mimo nej, nebudú spasení.

Pápež Lev XII., Ubi Primum (# 14), máj 5. r. 1824: „Je nemožné, aby najpravdivejší Boh, ktorý je Pravda samotná, najlepší, najmúdrejší Poskytovateľ a Darca pre dobrých ľudí, uznal všetky sekty, ktoré vyznávajú falošné učenia, ktoré sú často nekonzistentné medzi sebou a protichodné a daroval odmeny ich členom… božskou vierou sa držíme jedného Pána, jednej viery, jedného krstu… Preto vyznávame, že nie je spása mimo Cirkev.

Po tretie: Neexistuje čosi také ako nekatolícky kresťan.

Pápež Pius IX., Etsi Multa (# 25), 21. november 1873: „Preto svätý mučeník Cyprián, píšuc o schizme, odoprel pseudobiskupovi Novaciánovi dokonca aj titul kresťan na základe toho, že bol odrezaný a oddelený od Kristovej Cirkvi. ‘Ktokoľvek je,’ hovorí, ‘a akéhokoľvek druhu je, nie je kresťanom, kto nie je v Cirkvi Krista.’

Po štvrté: Nemožno vysluhovať nekresťanom sviatosti, lebo to ide proti dogme, tak ako bolo už vyššie spomenuté.

Pápež Pius IX., Amantissimus (# 3), 8. apríl 1862: „… ‘ktokoľvek, kto je baránka a nie je členom Cirkvi, sa dopustil svätokrádeže;’ …“

Po piate: A čo je najohavnejšie, že Milan Chautur hovorí, že sa treba vyhýbať čo i len naznaku proselytizmu (snahy o konvertovanie pravoslávnych). Toto je od Diabla, a kopíruje to v podstate antipápeža Františka aj antipápeža Benedikta XVI., ktorí učili ten istý blud. Milan Chautur hlása nové falošné Evanjelium.

Antipápež František: „Ale čo by som mal urobiť s priateľom, susedom, pravoslávnou osobou? Buď otvorený, buď priateľom. ‘Ale mal by som vynaložiť úsilie, aby som ho obrátil?’ Jestvuje veľmi ťažký hriech proti ekumenizmu: prozelytizmus. Nikdy by sme nemali prozelytizovať pravoslávnych!“ – toto je úplny antikatolicizmus. [Zdroj: vatican.va] (i.)

Antipápež Benedikt XVI., Prejav protestantom pri Svetovom dni mládeže, 19. august 2005: „A teraz sa pýtame: Čo znamená obnoviť jednotu všetkých kresťanov? …táto jednota neznamená to, čo by mohlo byť nazvané ekumenizmom návratu: to jest, zaprieť a odmietnuť vlastnú históriu viery. Rozhodne nie!“ – toto je protikatolicizmus (i.)

Pápež Benedikt XIV., Allatae Sunt (# 19), 26. júl 1755: „V prvom rade, misionár, ktorý sa snaží pomocou Božej pomoci prinavrátiť gréko a východných schizmatikov [„pravoslávnych“ rozkolníkov] k celistvosti, by mal zasvätiť všetky svoje snahy k jednému cieľu, prinavrátiť ich od doktrín, ktoré si protirečia s katolíckou vierou.
(i.)

Pápež Pius XI., Mortalium Animos (# 10), 6. január 1928: „ … jednota kresťanov smie byť promovaná iba promovaním návratu k jednej pravej Cirkvi Krista, smerom k tým, ktorí sú oddelení od nej…“ (i.)

XV. Milanov Chauturov chybný postoj k jóge

Milanovi Chauturovi došlo mnoho otázok ohľadom jógy a mnohé sa opakovali. Ľudia sa pýtali v podstate to isté, že či môžu cvičiť jógu, bez toho, aby praktikovali falošné náboženstvo.

Milan Chautur hovorí: „[O jóge:] … fyzické cvičenia, ktoré nie sú podstatou ich náboženstva, ale dopomáhajú ľuďom k tomu, aby sa pri modlitbe dobre cítili.“ (Facebook: VladykaMilanOdpoveda)

Mnoho ľudí si falošne myslí, že jóga sú len telesné cvičenia, no podľa samotného systému jógy sú tieto telesné cvičenia súčasťou postupu dosiahnutia zjednotenia dľa ich terminológie „božského Ja – ‚JIVA‘ „ s „Brahmanom – božským všade okolo nás“. Myšlienka, že sa božské má hľadať v sebe samom je okultistická. Zacitujem teraz z dôležitého článku (odkaz), ktorý odporúčam, aby si ľudia pozreli:

[KNR cituje J. Manjackala:] „Slovo joga znamená „zjednotenie“; oným cieľom jogy je zjednotenie dotyčného prechodného (dočasného) ja, „JIVA“, s nekonečným „BRAHMANOM“, hinduistický koncept Boha. Tento Boh nie je osobný Boh, ale je neosobná duchovná substancia, ktorá je jednotná s prírodou a kozmom. Brahman je neosobná božská substancia, ktorá „preniká, obaľuje a tvorí základ všetkého“. Joga má svoj pôvod v hinduistickom Upanishads, ktorý je starý až 1000 pr. Kr., a hovorí o jóge takto, „zjednoťte svetlo vo vás so svetlom Brahmana.“ „Absolútno je vo vás“, hovorí Chandogya Upanishads, „TAT TUAM ASI“ alebo „TY SI TO“. Božské sídli v každom z nás, skrze Jeho mikrokozmického zástupcu, osobitné ja, nazývané Jiva. V Bhagavad Gita pán Krišna popisuje Jiva ako „môj osobný večný podiel“ a „radosť z jogy prichádza k jogínovi, ktorý je jednotný s Brahmanom“. V roku 150 po Kr., jogín Patanjali vysvetlil osem spôsobov, ktoré sprevádzajú joga praktiky od ignorancie k osvieteniu – osem ciest sú ako schody – nimi sú sebakontrola (yama), náboženské pozorovanie (niyama), pozície (asana), dýchacie cviečenia (pranayama), kontrolovanie pocitov (pratyahara), koncentrácia (dharana), hlboké rozjímanie (dhyana), osvietenie (samadhi). Je zaujímavé poznamenať tuná, že pozície a dýchajúce cvičenia, často brané ako celková joga na Západe, sú kroky 3 a 4 smerom ku spojeniu s Brahmanom! Joga nie je len prepracovaný systém telesných cvičení, je to spirituálna disciplína, snažiaca sa viesť dušu do samadhi, úplnej jednoty s božskou bytosťou. Samadhi je stav, v ktorom prirodzené a božské sa stane jedno, človek a Boh sa stanú jedno bez akéhokoľvek rozdielu (Brad Scott: Exercise or religious practice? Yoga: What the teacher never taught you in that Hatha Yoga class“ in the Watchman Expositor Vol. 18, No. 2, 2001).“ (http://www.jmanjackal.net/eng/engyoga.htm)“

Milan Chautur radí ľuďom zle a mal si danú problematiku naštudovať. Ľudia by mali odmietnúť jógu, a podobne by mali ľudia pristupovať k cvikom s názvami ako sú ‚Tai-či‘ alebo ‚Päť tibeťanov‘; a takisto by sa ľudia mali vyhýbať ako moru ‚aikidu‘ a rôznym ‚cestám ki‘. Ak môže byť cudnosť muža a ženy zachovaná, tak môžu ľudia cvičiť strečing, avšak nemyslím si, že by mali ženy cvičiť strečing v skupinách s mužmi a na verejnosti (napr. v posiľňovni). Obtiahnuté legíny, obtiahnuté tričká u žien su chlípnosť. A inak, muži by sa takisto mali snažiť nepohoršovať.

1 Timotejom 2:9: „Podobne aj ženy nech sú v odeve ozdobenom cudnosťou a nech sa krášlia skromnosťou…“

Galáťanom 5:19: „A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť…“

XVI. O pristupovaniu k Sv. Prijímaniu pre rozvedených a znovu-zosobášených
Do jeho „poradne“ prišiel antikatolícky útok proti učeniu Cirkvi, že rozvedení a znovu-zosobášení nemôžu prisupovať k sv. Prijímaniu.
„Vela sa pise v poslednom case o moznosti,resp.hlavne o nemoznosti pristupovat k sviatostiam rozvedenych ludi,nemyslite si ,ze prave tyto ludia,,chori,,potrebuju lekara Krista?preco sa cirkev stava do role sudcu-neprinalezi to niekomu inemu? (…)
peter
Viem a uznávam, že ťažké je prijať tento úzus zvlášť tým veriacim, ktorí žili s Eucharistiou a zrazu sa im táto možnosť vzala. Ľudský je to „bezohľadné“, lebo sa nám berie posila práve vtedy, keď je človek sklamaný mnohými životnými údermi. Teologicky však je to neriešiteľné…

Pri takom uvoľnení sviatostnej disciplíny by mohlo dôjsť k tak závažným frustráciám sviatosti a k znesväteniam, že by to narobilo toľko škody, že samotná sviatosť podľa slov sv.ap.Pavla by bola viac na kliatbu, ako na požehnanie. „Lebo kto je a pije nehodne, /z tohto kalicha/ nerozoznávajúc Pánovo telo, ten si je a pije odsúdenie“/1Kor. 12, 29/. V prípade života v nesviatostnom manželstve ide o trvalý stav, nie o hriešny skutok, ktorý pri úprimnej ľútosti je rozhrešiteĺný, ak to človek s pokánim myslí vážne.

Trvalý status totiž vylučuje predsavzatie o polepšení a zmene života, ktorá nie je možná kvôli trvalému životu v nesviatostnom manželstve a to má vplyv na platnosť rozhrešenia a odpustenia. Ľudsky sa mnohé dá pochopiť aj uznať, …
+Milan.“ (Zdroj: „poradňa“ ‚Vladkyka Milan odpovedá‘, 19. nov 2015)
Toto je škandalóznym tónom povedané. Pri tom podčiarknutom a zvýraznenom naráža tým na konkrétne prípady rozvodov a znovu-zobrania sa, alebo hovorí zo všeobecnosti? Ak to prvé, tak to je heretické. Toto je veľmi slabá a nerázna odpoveď a zaváňa to herézou.
Prejdem, ale k ďaľšiemu, kľúčovejšiemu. Arci-heretik antipápež František otvorene v Amoris laetitia učil herézu, že rozvedení a znovu-zosobášení môžu dostávať Sv. Prijímanie; a dokonca povedal, že nie je možná žiadna iná interpretácia (video).Sv. Prijímanie sa podľa katolíckeho učenia môže dávať len tým, ktorí nežijú v stave smrteľného hriechu. Je katolícke učenie, že jedno manželstvo platí až do smrti jedného, či oboch, a ten kto sa rozvedie a zoberie si iného pácha cudzoložstvo.
Lk 16,18: „Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie ženu, ktorú iný muž prepustil, cudzoloží.“
Milan Chautur odmieta odsúdiť Františka ako heretika, tvrdošijne, a vyhýba sa adresovaniu jasnej herézy Františka proti učeniu Cirkvi. A treba povedať, že František nemusí učiť toto kacírstvo ex cathedra, aby bol braný ako heretik. No aj tak, je fakt, že František sa akoby pokúsil ho učiť celej svojej sekte z pozície ex cathedra a snaží sa zaviazať všetkých členov sekty II. vatikánskeho koncilu ku kacírstvu – viac tuná (odkaz na anglicky článok). Pozrite sa, ako sa neúprimne Milan Chautur snaží obhájiť notorického heretika Františka:
„[Dopisovateľ:] …Objavujú sa názory, že tieto smernice a aj samotná exhortácia Amoris Laetitia sa v niektorých bodoch nepridržiavajú cirkevnej tradície. Ak je to tak, pôjde aj Slovenská katolícka cirkev na čele s biskupmi touto „novou líniou“ alebo ostane verná tradícii cirkvi v otázkach rozvedených a civilne znovu zosobášených?“
Už som raz odpovedal v tom zmysle, že vieroučné pravdy musí pápež vyhlásiť „ex katedra“ – teda s dôrazom vyhlásenia dogmy. Exhortácie nemajú tú právnu účinnosť, ako vyhlásenie dogmy, ale sú to usmernenia, v ktorých sa naznačuje smerovanie riešenia, resp.chápania danej problematiky, o ktorej je treba diskutovať. Avšak toto chápanie nemôže byť v protive s pravdami evanjelia a predošlými ustanoveniami dogiem a vyhlásených právd viery „ex katedra“. Preto aj spomínaná exhortácia nemôže byť problémom pre tých, ktorí chápu správne princípy viery, ale môže „pomiasť“ iba tých ĺudí, ktorí by to osobne chceli ináč vidieť, čo nie je problémom katolíckej cirkvi na Slovensku, ktorá sa pridŕžiava evanjeliových právd a učenia apoštolov.
+Milan.“ (Zdroj: Milan Chautur, Vladyka Milan odpovedá, 21. 2. 2018)
Toto je ale celkom závažne doznanie, lebo jasne dáva najavo, že Amoris Laetetia odporuje „evanjeliovým pravdám a učeniam apoštolov“. To, že František sa nesnažil hovoriť z pozície stolca je lož. Diabol chce potlačiť všetkých tých, čo ho nasledujú, aby prijali kacírstvo, aby potom nemali výhovorku pred posledným súdom. Milan Chautur tvrdošijne bráni heretika Františka a sám je heretik.
Pápež Innocent III. , Štvrtý lateránsky koncil, Konštitúcia 3. o heretikoch, 1215: „Viac však, sme pevne určili dôvod exkomunikácie veriacich, ktorí príjmu, bránia alebo podporujú heretikov.“ (i.)

Prežívame Veľké odpadnutie na konci vekov a celá hierarchia pod Františkom je v podstate nekatolícka. Antipápež František šéfuje protikatolíckej sekte na konci vekov. Ľudia by si mali otvoriť oči, žijeme na konci vekov, o ktorom predpovedal aj Pán Ježiš:

Lk 18,8: „Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“

Pre spásu človek musí konvertovať na pravú katolícku vieru, mimo ktorej nieto spása. Tu sa ľudia dozvedia ako tak urobiť.


Záver:
Milan Chautur nie je katolík; je mimo Cirkvi a nevedie žiaden úrad. Kto ho aj napriek faktom uznáva za katolíka, tak je bezverný človek bez žiadneho vzťahu s Bohom.

 


i. – zdroj prekladu: vatikankatolicky.com
ii. – zdroj prekladu: tridentskaomsa.weebly.com – ​​PÁPEŽI PROTI BLUDOM MODERNIZMU, DEKRÉTY PÁPEŽOV ​(1521-1947), alebo „Josef Neuner — Heinrich Roos VIERA CIRKVI V ÚRADNÝCH DOKUMENTOCH JEJ MAGISTÉRIA“, alebo z iných dostupných odkazov na tej stránke.

iii. – môj voľný preklad buď z vaticancatholic.com alebo papalencyclicals.net

Covid hoax odhalený (1/2)

29.11.2021

Ilustračný obrázok, covid je hoax. Nedajte sa oklamať. Žiaden covid vírus neexistuje, sú len falošné testy a umelo nafukované čísla, a do toho ešte kryjú trestnú činnosť, keď zakrývajú vedľajšie účinky po biologických zbraniach v injekčnej striekačke. Covid hystéria, biologické zbrane („vakcíny“) a všetky vymyslené varianty sú naseba nabalujúce sa [...]

Ako komunisti znova ukradli 17. november

27.11.2021

Ľuboš Blaha v r. 2019 dostal darček od Róberta Fica: červenú hviezdu s kosákom a kladivom (Zdroj: facebook Ľuboša Blahu) 17. november 2021 Desať dní do zadu odhadom vyše 15 000 tisíc ľudí vyšlo do ulíc Bratislavy, aby protestovali proti bolševicko-fašistickej vláde Hegera a Matoviča. Išlo o porovnateľnú účasť s minuloročným protestom proti korona opatreniam, ktoré [...]

Dr. Roger Hodkinson už minulý rok v novembri označil pandémiu (COVID19) za hoax

26.11.2021

Oznam: admin blogoviska mi zablokoval blogy, tak aby sa nezobrazovali v sekcii najnovšie blogy. Dr. Roger Hodkinson (Zdroj: verejne dostupné) Expertný virologista, patológ a bývalý predseda prominantnej zdravotnej asociácie v Kanade povedal lídrom v provincii Alberta, že pandémia wuhanského koronavírusu (COVID-19) je veľký hoax. To je dôvod prečo politika a mandáty/príkazy [...]

francúzsko rúška

Francúzsko prepustilo muža zadržaného v kauze vraždy novinára Chášakdžího

08.12.2021 23:35

fFancúzske úrady zistili, že jeho totožnosť sa nezhoduje s medzinárodným zatykačom, ktoré vydalo Turecko.

Petržalka / Bytovka / Panelák / Hasiči / Požiar /

Z viacerých častí Bratislavy hlásia zápach plynu, hasiči a plynári zdroj nenašli

08.12.2021 22:45

Zápach evidovali v Dúbravke, Lamači i Ružinove. Podľa hasičov nie je dôvod na paniku. Obyvatelia si majú zavrieť okná a ostať doma.

pocasie-9-12-2021

Slovensko zasype sneh. Kde ho bude najviac?

08.12.2021 21:30

Ak vám doteraz chýbalo poriadne sneženie, tak už nebude. Na niektorých miestach Slovenska môže pribudnúť viac ako 20 cm snehu.

Demontáž žeriavu z hradu Krásna Hôrka

Po deviatich rokoch demontovali žeriav z hradu Krásna Hôrka

08.12.2021 21:00

Časti žeriavu zniesol do podhradia vrtuľník. Riaditeľka verí, že prví návštevníci by mohli prísť na hrad na jeseň 2023. Starosta pochybuje.

kristiankeller

Otec O’Reilly vysvetľuje, že kebyže sa Veľká západná schizma (1378 - 1417) nikdy nestala, katolíci by povedali, že taká situácia je nemožná - t.j. situácia troch súperiacich nárokovateľov na pápežstvo, s nejasnou hlavou po dekády (nazývane i Papežské schizma po Česky); tak ako je tomu i dnes u tých, čo hovoria, že sedevacantná "téza" je nemožná, i keď fakty potvrdzujú, že je pravdivá. Veľká schizma sa stala, a Otec O’Reilly hovorí: že nemáme garantované, že horšie veci, božským prísľubom, sú nieto vylúčene, že sa nestanú. Nie je nič protirečiace si smerom k neporušenosti, s tvrdením, že nemáme pápeža od smrti Pápeža Pia XII. r.1958... (Zdroj výroku: vaticancatholic.com)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 58
Celková čítanosť: 112997x
Priemerná čítanosť článkov: 1948x

Autor blogu