sedevacantista

Homília XXIII. Druhá nedeľa po Veľkej Noci. – O škandále. „a vlk lapá a rozháňa ovce.“  – Ján X. 12

Vlci čo chytajú a rozháňajú ovce Ježiša Krista sú autori škandálu, ktorí nie sú uspokojený so svojou deštrukciou, no pracujú i na deštrukcii druhých. Ale Pán hovorí: „Beda tomu človeku, skrze ktorého pohoršenie prichádza!“ (Matúš XVIII. 7.) Beda tomu, kto spôsobuje škandál!

Dnes sa posnažím presvedčiť takého o zle, ktoré napáchal, aby si mohol spytovať seba samého a obrániť sa proti tomu v budúcnosti. Ukážem, po prvé, veľké znechutenie, ktoré hriech škandálu dáva Bohu; a po druhé, veľké potrestanie, ktorým Boh hrozí uložiť takým autorom škandálu.

Prvý bod: O veľkom znechutení, ktoré hriech škandálu spôsobuje Bohu.

Je v prvom rade potrebné vysvetliť, čo sa myslí škandálom. Pozrite ako ho sv. Tomáš (Akv.) definuje: „Škandál je slovo alebo čin, ktorý dáva príležitosť na poškodenie onoho suseda.“ (2 II., q. 45, art. 1.) Škandál teda, je slovo alebo čin, ktorým si svojmu susedovi príčinou k strate duše. Môže to byť priame i nepriame. Je to priame, keď priamo pokúšate alebo presviedčate druhého k hriechu. Je to nepriame, vtedy, aj keď síce predvídate, že hriešne slová alebo čin budú dôvodom hriechu druhého, no aj tak neupustíte od nich.  Ale škandál, či by to bolo priamo alebo nepriamo, ak by sa to týkalo veľkého momentu, je vždy smrteľný hriech.

Pozrime sa teraz na to, aké veľké znepokojenie dáva Bohu deštrukcia duše suseda. Aby sme tomu rozumeli, musíme poznať, ako veľmi je každá duša milá Bohu. Vytvoril duše všetkých ľudí na svoj obraz. „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!“ (Gen. I. 26.)  Iné stvorenia Boh vytvoril pomocou chcenia, pomocou činu svojej vôle; ale dušu človeka vytvoril svojim dychom. „A vdýchol do jeho nozdier dych života.“ (Gen. II. 7.) Dušu vášho suseda Boh miloval z večnosti. „Miloval som ťa nekonečnou láskou.“ (Jer. XXXI.  3.) On viac však vytvoril každú dušu, aby bola kráľovnou v nebi a bola jeho partnerom v Jeho sláve. „Aby ste sa skrze ne stali účastnými na Božej prirodzenosti.“ (2 Peter I. 4.) V Nebi urobí duše svätých spoločníkmi Jeho radosti. „Vojdi do radosti svojho pána.“ (Matúš XXV.  21.) Im dá On sám seba, ako ich odmenu. „Ja som… tvojou odmenou veľmi veľkou“ (Gen. XV. 1.)

Ale nič nemôže ukázať takú hodnotu, ktorú Boh dal dušiam človeka, viac zreteľnejšie, než to čo Slovo Počaté urobilo pre ich vykúpenie z hriechu a pekla. „Ak,“  vraví sv. Eucharius, „ neveríte nášmu Stvoriteľovi, opýtajte sa Spasiteľa, ako prevzácni ste.“ Hovoriac o starostlivosti, o ktorú musíme dbať ku bratom, sv. Ambróz hovorí: „Veľká cena spásy brata je znaná od smrti Krista.“ My poznáme cenu všetkého, podľa ceny, ktorú zaplatí rozumný platca. Teraz však, Ježiš Kristus podľa Apoštola zaplatil za duše ľudí svojou vlastnou krvou. „Ste kúpený veľkou cenou.“ (1 Kor. VI. 20.) Môžeme teda povedať, že duša človeka je takej ceny ako krv Boha. Taký je v skutku jazyk sv. Hilary „Tam copioso munere redemptio agitur, ut homo Deum valere videatur.“ Preto, Spasiteľ nám hovorí, že čokoľvek dobré alebo zlé by ste spôsobili jedným z týchto najmenších bratov, robíme jemu. „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Matúš, XXV. 40.)

Z toho všetkého môžeme vybadať, aké veľké znechutenie je spôsobené Bohu škandalizovaním brata a ničením jeho duše. Je dosť povedať to, že tí, ktorí škandalizujú brata, kradnú Bohu dieťa a vraždia dušu, pre ktorú spásu minul Jeho krv a Jeho život. Preto sv. Lev nazýva autorov škandálu vrahovia. „Quisquis scandalizat, mortem infert animӕ proximi.“ Oni sú najviac nedôstojní vrahovia; pretože oni nezabíjajú telo, ale dušu brata, a okrádajú Ježiša Krista z jeho všetkých sĺz, jeho trápení a všetkého, čo spravil a pretrpel pre získanie tej duše. Preto Apoštol vraví: „Keď takto hrešíte proti bratom a zraňujete ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi.“ (1 Kor. VIII. 12.) Tí, ktorí škandalizujú brata, hrešia proti Kristovi; lebo ako sv. Ambróz hovorí, „zbavia ho duše, pre ktorú on strávil mnoho rokov a podstúpil mnoho nástrah a práce“.

Čítame v Písme, že synovia Jakoba , potom, čo predali ich brata Josefa istým kupcom, povedali svojmu otcovi, že divé zvery ho roztrhali. „Fera pessima devoravit eum.“ (Gen. XXXVII. 20.) Aby presvedčili ich otca o pravde toho, čo hovorili, namočili Jozefov kabát do krvi kozy a ukázali mu ho, hovoriac: „Pozri, či to je synov kabát, alebo nie“ (V. 32.) Na reakciu poznačený otec povedal so slzami: „Je to môjho syna kabát: zlá divá zver ho zožrala“ (V.33.) Tak si môžeme predstaviť, keď duša príde do hriechu skrze škandál, diabli prezentujú Bohu odev duše namočenej v krvi Nepoškvrneného Baránka, Ježiša Krista, to jest stratená milosť zoškandalizovanej duše, za ktorú Ježiš Kristus zaplatil svojou krvou, a diabli hovoria Pánovi: „Pozri, či je to tvojho syna kabát, alebo nie.“ Keby Boh bol schopný vyliať slzy, plakal by viac skrúšene než plakal Jakob nad pohľadom tej stratenej duše, jeho dieťaťom, a povedal by: „Je to môjho syna kabát, zlá divá zver ho zožrala.“ Pán pôjde hľadať túto divú zver, hovoriac: „Kde je tá zver? Kde je tá zver, ktorá zahlušila moje dieťa?“ Keď nájde tú divú zver, čo má s takým urobiť?

„Ja ich…“ vraví Pán skrze proroka Ozeáša, „ … stretnem ako medvedica olúpená o mláďa“ (Oz. XIII. 8.) Keď medvedica príde do svojho brlohu a nenájde mláďatá, ide do lesa hľadať osobu, ktorá ich zobrala. Keď nájde tú osobu, och! S akým hnevom nabehne na neho! Tak je tomu, keď Pán nabehne na autorov škandálu, ktorí ho okradli o jeho deti. Tí, ktorí spôsobili škandál, povedia: Môj sused je už zatratený; ako môžem napraviť, čo som spôsobil? Pán by odpovedal: Keďže si bol príčina jeho zatratenia, musíš zaplatiť za stratu jeho duše. „Budem vyžadovať jeho krv na tvojich rukách.“ (Ezech. III. 20.) Je napísane v Deuteronómium, „Nezľutuješ sa nad ním, ale: život za život“ (XIX. 21). Ty si zničil dušu; ty musíš trpieť stratu svojej.

Druhý bod: Veľký trest, ktorým sa Boh vyhráža tím, ktorí spôsobujú škandál.

„Beda tomu, skrze ktorého škandál prichádza.“ (Matúš, XVIII. 7.) Keď znechutenie spôsobené Bohu nad škandálom je veľké, trestanie, ktoré čaká na ich autorov musí byť hrôzostrašné. Pozrite sa ako Ježiš Kristus hovorí o trestaní: „Ale kto škandalizuje jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, bolo by lepšie pre neho, ak by mu zaviazali o krk balvan a utopili ho do hlbokého mora.“ (Matúš, XVIII. 6.) Keď zločinec zomrie na hranici, spôsobuje súcit u divákov, ktorí sa aspoň modlia za neho, keď ho nevedia zachrániť pred smrťou. Ale keby bol hodený do hlbokého mora, nebol by nikto prítomný na zľutovanie sa nad jeho životom. Istý autor hovorí, že Ježiš Kristus sa vyhráža osobe, ktorá škandalizuje brata takýmto spôsobom trestu, na naznačenie toho, ako je nenávidený pred anjelmi a svätými, že si neželajú odporúčať Bohu toho človeka, ktorý priviedol druhú dušu do zatratenia. „Je označený byť nehodným nielen tým, že sa mu nemá pomáhať, ale že ho nie je hodné ani len vidieť.“ (Mansi. cap. III. num. 4.)

Sv. Ján Chrysostom hovorí, že škandál je tak zavrhnutiahodný v očiach Boha, že aj keď prehliadne niektoré veľmi ťažké hriechy, nemôže dovoliť hriech škandálu prejsť bez spravodlivého trestu. „Tam Deo horribile est scandalum, ut peccata graviora dissmulet non autem peccata ubi frater scandalizatur.“  Pán Boh, skrze toho istého proroka Ezechiela: „Každý človek z domu Izraela, ak …  nastaví poleno pod nohy svojou zvrátenosťou… urobím ho príkladom a porekadlom, a odstrihnem ho od prostred mojich ľudí.“ (Ezech. XIV. 7., 8.) A v realite, škandál je jeden z hriechov, ktorý nájdeme v posvätnom Písme, trestaný Bohom najväčšou ráznosťou. U Heliho, preto lebo nenapravil svojich synov, ktorí dávajú škandál kradnutím mäsa z ponúknutej obety (lebo rodičia dávajú škandál, nie len zlým príkladom, ale aj nenapravením ich detí, tak ako by mali), Pán hovorí: „Hľa, ja urobím v Izraeli vec, ktorú keď niekto počuje, bude mu cvendžať v obidvoch ušiach.“ (1 Samuel, III. 11.) A hovoriac o škandále spraveným Heliho synmi, inšpirovaný autor hovorí: „Preto hriech mladých mužov bol prehnane veľký pred Pánom.“ (Ibid. II. 17.)  Nuž, bol tento hriech prehnane veľký? Bol, hovorí sv. Gregor, vysvetľovaním tejto pasáže – priťahovaním druhých do hriechu. „Quia ad pecandum alios pertrahebant.“  Prečo bol Jeroboam potrestaný? Preto lebo škandalizoval ľudí. „ … hriechy, ktoré popáchal, a ktorými zviedol na hriech Izrael.“ (3 Králov (1 Kr.), XIV. 16.)  V rodine Achaba, všetci jej členovia, z ktorých boli nepriatelia Boha, Jezebel bola najviac vytrestaná. Bola vyhodená z okna a požraná psami tak, že nič nezostalo z nej len jej „lebka, chodidlá a krajné úlomky z jej rúk.“ A prečo bola tak veľmi potrestaná? Lebo „Ona nahovorila Achaba robiť každú zlobu.“

Pre hriech škandálu bolo peklo vytvorené. „Na počiatku Boh stvoril nebo a zem.“ (Gen. I. 1.) Ale kedy stvoril peklo? Bolo to vtedy, keď Lucifer začal manipulovať anjelov k rebélii proti Bohu. Než aby pokračoval rozvracať tých, ktorí ostali verní Bohu, bol vyhodený z neba okamžite po jeho hriechu. Preto Ježiš Kristus povedal Farizejom, ktorí svojim zlým príkladom škandalizovali ľudí, že boli deti diabla, ktorý bol vrahom duší od začiatku. „Ste od vášho otca, diabla: on bol vrahom od začiatku.“ (Ján VIII. 44.) A keď sv. Peter dával škandál Ježišovi Kristovi, nahovárajúc ho, aby nenechal svoj život, aby bol zobraný Židmi, a tým sa tak pokúsiť zabrániť naplneniu spásy, Spasiteľ ho nazval diablom. „Choď za mňa Satane; na pohoršenie si mi.“ (Mat. XVI. 23.) A v skutočnosti, aký iný úrad zastávajú autori škandálu, než to, že sú miništrujúcimi diabla? Keby nebol sprevádzaný tak mnoho nemorálnymi miništrujúcimi, určite by nebol býval uspel v získavaní tak veľa duší. Škandalózna spoločnosť robí mnoho väčšiu škodu, než sto diablov.

Na slová Ezachiáša, „Hľa, v pokoji je moja horkosť najviac horká“ (Iz. XXXVIII. 17.) sv. Bernárd v mene Cirkve hovorí: „Mier od pohanov, mier od heretikov, ale žiaden mier od detí.“ V súčasnosti (poznámka: myslené v 1726+ , v čase pôsobenia sv. Alfonza) Cirkev nie je prenasledovaná modlármi alebo heretikmi, ale je prenasledovaná škandalóznymi kresťanmi, ktorí sú jej vlastné deti; v chytaní vtáčikov zadovažujeme návnady, to jest, istých vtáčikov, ktorí sú slepí a zviazaní takým spôsobom, že nemôžu odletieť. Je to takto, ako diabol koná.  „Keď…“ , ako vraví sv. Efraem, „bola duša zajatá, stane sa návnadou na balamutenie ostatných.“  Keď mladého muža ponorí do hriechu, nepriateľ ho najprv oslepí ako vlastného otroka a potom ho spraví návnadou na balamutenie ostatných; a vtiahnutý do siete hriechu, nielenže vyžaduje, ale i núti nasilu balamutiť druhých.  „Nepriateľ“ , vraví sv. Lev, „má mnoho takých, ktorých súri balamutiť druhých.“ (Serm. de Nativ.)

Nešťastní naničhodníci! Autori škandálu musia trpieť v pekle trest za všetky hriechy, do ktorých druhých ľudí nahovorili urobiť. Cesarius (1. 2,c. VI.) spomína na to, že po smrti istej osoby, ktorá dávala škandál, svätý muž bol svedkom jeho súdu a zatratenia, a videl, že pri príchode k bránam pekla, všetky duše, ktoré on škandalizoval, ho išli stretnúť a povedali mu: „Poď, ty prekliaty darebák, a pykaj za všetko zlé, ktoré si nás nechal urobiť.“  Potom utekali na neho, a ako mnoho divých šeliem ho začali párať na kúsky. Sv. Bernard hovorí, že „hovoriac o iných hriešnikoch, Písmo dáva nádej na zmenu a odpustenie; no hovoriac o tých, ktorí dávajú škandál, Písmo hovorí o nich ako o oddelených od Boha, u ktorých na spásu existuje veľmi malá nádej.“ „Lo quitur tanquam a Deo separati, unde hisce nulla spes vitӕ esse poterit.“

Hľa teda, na nešťastný stav tých, ktorí dávajú škandál svojím zlým príkladom, ktorí uštedrujú perverzné slová pred svojimi spoločníkmi, v prítomnosti mladých dám a i v prítomnosti nevinných detí, ktoré ako dôsledok počutia takých slov, páchajú tisíc hriechov. Keď sa len človek zamyslí nad tým, ako strážni anjeli slzia nad maličkými, vidiac ich v stave hriechu, a ako volajú po pomste od Boha proti tým svätokrádežným jazykom, ktoré ich škandalizujú. Veľké strestanie čaká na všetkých, ktorí sa posmievajú tým, ktorí praktikujú čnosť. Lebo mnoho, skrz strach z odmietnutia a výsmechu od druhých, opustia cnosť, a dajú samých seba na zvrátený život. Čo má byť trestom pre tých, ktorí prinášajú odkazy na podporovanie druhých v hriechu? Či pre tých, ktorý sa chvastajú svojim zvráteným chovaním? Môj dobrotivý Bože. Miesto plakania a ľútosti, že urazili Boha, tak sa tešia a veselia v ich zvrátenostiach! Niektorí radia druhým robiť hriech; niektorí ovplyvňujú druhých robiť hriech, a niektorí, horšie než diabli, učia druhých ako robiť hriech. Čo môžeme povedať o otcoch a matkách, ktorí, i keď je v ich silách zabrániť hriechu ich detí, tak im dovoľujú spájať sa so zlými spoločníkmi alebo okupovať určité nebezpečné osídlia a dovoľujú ich dcéram mať konverzácie s mladými mužmi? Och! S akými ranami uvidíme takých ľudí strestaných k súdnemu dňu!

Možno nejaký otec rodiny si medzi vami povie: Nuž, som stratený, lebo som dával škandál? Je vôbec nejaká nádej na spásu u mňa?
Nie: Ja nepoviem, že ste pozadu za nádejou; milosť Boha je veľká. Sľuboval odpustenie všetkým, ktorí oľutujú. Ale, keď si chcete zachrániť dušu, musíte napraviť škandál, ktorý ste spôsobili. „Nechajte toho…“,  vraví Eusebius Emmissenus, „čo zničil seba zničením druhých, sa zachrániť osvietením mnohých.“ (Hom. X. ad Mon.) Stratil si svoju dušu a zničil si duše mnohých tvojimi škandálmi. Si teraz zaviazaný napraviť zlo. Keďže si teda pritiahol druhých k hriechu, tak si zaviazaný pritiahnuť ich k cnosti slovami osvietenia (slovami poučenia a varovania), dobrým vzorom, vyhýbaním sa hriešnym situáciám, častým navštevovaním sviatostí, chodením často do kostola a modlením sa a počúvaním kázne. A od dnešného dňa pokračujúc sa vyhni, akoby si sa vyhol smrti, každému činu a slovu, ktoré by mohlo škandalizovať druhých. „Nech ich vlastná ruina“, vraví sv. Cyprián, „stačí tým, ktorí upadli.“  (Lib. 1, epis. III.) A sv. Tomáš z Villanovy hovorí: „nech ich vlastné hriechy stačia pre vás.“  Čo zlé vám Ježiš Kristus urobil, že nie je dostatočné vám uraziť Jeho vami samotnými, no želáte si spraviť druhých, aby ho urazili? Toto je exces brutálnosti.

Buďte opatrní teda, a preto nikdy nedávajte najmenší škandál. A keď si chcete zachrániť svoju dušu, vyhýbajte sa najviac jak môžete tým, ktorí robia škandál. Títo inkarnovaní diabli budú zatratení; ale ak sa im nevyhnete, privediete seba do záhuby. „Beda svetu pre pohoršenie“, hovorí Pán (Mat. XVIII. 7), to znamená, že veľa je stratených, lebo neutekajú preč od príležitostí pohoršenia. Ale vy si poviete: Taký človek je môj kamarát; som mu zaviazaný; čakám od neho veľa ústupkov. Ale Ježiš Kristus hovorí: „Ak ťa pravé oko pohoršuje, vytrhni ho von a odhoď od seba. Je lepšie pre teba, mať jedno oko, vstúpiť do života, než mať dve oči a byť hodený do pekelného ohňa.“ (Mat., XVIII. 9.)  Aj keď určitá osoba bola tvoje pravé oko, musíš odtiahnuť navždy od nej; je lepšie pre vás stratiť oko a zachrániť si dušu, než si ho nechať a byť hodený do pekelného ohňa.

Svätý Alfonz oroduj za nás.

Pre spásu musíte byť tradičný katolík a slúžiť Bohu; a vyhýbajte sa Novej neplatnej omši, modlite sa Ruženec a nedržte prijímanie so sektou Františka – František je antipápež, lebo je manifestovaný heretik, viac na vatikankatolicky.com.