sedevacantista

Svätý Alfonz, O ľudskom rešpekte

Na obrázku je sv. Alfonz, biskup, spovedník a doktor Cirkve spolu s portrétom Panny Márie (Zdroj: verjne dostupné.)

„… kto vás zabije, [sa] bude nazdávať, že tým slúži Bohu.“ Ján xvi. 2.

V nabádaní svojich učeníkov, aby mu boli verní počas prenasledovania, ktoré mali vydržať, Spasiteľ povedal: „ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu.“ Preto teda, nepriatelia viery verili, že v zabíjaní kresťanov konali službu Bohu. Je tomu dnes tak, ako mnoho kresťanov činí. Zabíjajú svoje vlastné duše strácaním milosti Božej skrze ľudský rešpekt a aby uspokojili pozemských kamarátov. Óh! koľko veľa duší ľudský rešpekt, ten veľký nepriateľ našej spásy, poslal do pekla! Mal by som hovoriť o tejto téme dnes, aby, ak si želáte slúžiť Bohu a želáte si zachrániť duše, aby ste sa chránili najviac ako sa len dá proti ľudskému rešpektu. V prvom bode ukážem dôležitosť toho nebyť ovplyvnený ľudským rešpektom a v druhom poukážem na spôsoby, ako môže byť tento neduh prekonaný.

Prvý bod: O dôležitosti toho nebyť ovplyvnený ľudským rešpektom.

I. „Beda svetu pre pohoršenia!“ (Mat xviii. 7.)  Ježiš povedal, že skrze pohoršenia bezbožných, mnoho duší upadá do pekla. Ale ako je možné žiť uprostred sveta a nebrať si pohoršenie? To je nemožné. Preto, aby sa vyhlo braniu si pohoršenia, sv. Pavol hovorí, že musíme opustiť tento svet. „… to by ste museli ujsť z tohoto sveta“ (I. Kor v. 10.) No je v našej sile vyhnúť sa priateľstvu s pohoršujúcimi hriešnikmi. Preto Apoštol dodáva: „Ale teraz som vám napísal, aby ste sa nestýkali… s takými ani len nejedávajte!“ (I. Kor v. 11.) Mali by sme sa mať na pozore pred uzatváraním dôverností s takými hriešnikmi; lebo ak budeme spojení s nimi v kamarátskych vzťahoch, mali by sme cítiť nevôľu odporovať ich zlým praktikám a zlým radám. Preto teda, skrze ľudský rešpekt a zo strachu odporovania im, [ak s nimi budeme spojení v kamarátskych vzťahoch] budeme napodobňovať ich zlý príklad a stratíme priateľstvo s Bohom.

Takí milovníci sveta nielenže holdujú vo svojich vlastných darebáctvach, „… rozplývajú sa radosťou z (tých) najmrzkejších výčinov… “ (Prís ii. 14), ale čo je horšie, oni si želajú mať spoločníkov, a zosmiešňovať všetkých, ktorí sa usilujú žiť ako praví kresťania a ktorí sa usilujú vyhýbať nebezpečenstvu urazeniu Boha. Toto je hriech, ktorý je veľmi nemilý Bohu a ktorý zakazuje obzvlášť konkrétnym spôsobom. „Neopovrhuj nikým, kto sa odvrátil od hriechu – ani mu už nerob výčitky…“ (Sir viii. 6.) Neopovrhuj tými, ktorí si držia vzdialenosť od hriechu, a nevyhľadávaj to, aby si ich pritiahol ku zlu svojimi výčitkami a nesúmernosťami. Pán deklaruje, že pre tých, čo hádžu posmech na čnostných, sú pripravené tresty v tomto i budúcom živote. „Na rozpustilca je pripravený prút, výprask na chrbát hlúpych.“ (Prís xix. 29.) Oni sa posmievajú služobníkom Boha, a on sa bude posmievať im po celú večnosť. „Lenže Boh ich privedie na posmech. Čoskoro budú mŕtvolami bez cti, predmetom posmechu naveky medzi mŕtvymi.“ (Múd iv. 18-19.) Oni sa usilujú urobiť svätých opovrhnutia hodnými v očiach sveta, a Pán by ich mal nechať zomrieť bez cti a poslať ich do pekla trpieť nekonečnú potupu medzi zatratenými.

III. Nielenže urážať Boha, ale aj vynakladať úsilie, aby ho ostatní urážali, je skutočne enormný exces bezbožnosti. Táto odporná pohnútka vyviera z presvedčenia, že je mnoho slabých a bojazlivých duší, ktoré, aby sa vyhli výsmechu a pohŕdaniu, opúšťajú praktizovanie čnosti a vydávajú sa na život hriechu. Po svojom obrátení k Bohu, sv. Augustín plakal nad tým, že sa spolčoval s tými vyslancami Lucifera, a priznal sa, že sa cítil nie zahanbený byť až toľko bezbožný ako oni. „Pudebat me“ hovorí svätý, „esse pudentem.“ (Preklad podľa translátora, ďalej len „ppt“: „Hanbil som sa hanbiť“) Koľko mnohých, [preto,] aby sa vyhli posmechu bezbožných, bolo pohnutých k tomu, aby napodobňovali ich bezbožnosť! „Pozrite svätuškára“ , títo bezbožní posmievači povedia; „… dajte mi kúsok z jeho odevu. Uchovám si ho ako relikviu. Prečo sa nestane mníchom?“ Takisto, koľko mnohých, keď obdrží urážku, sa rozhodne mstiť, nie až tak skrze oduševnenie, ako skrze to, že chcú uniknúť reputácii padaviek! Koľko mnohých je ta, ktorí potom, čo sa nedopatrením [zle] vyjadrili k pohoršeniu ohľade [nejakej] zásady, sa nepostará o to vziať to späť (tak ako sú aj povinní) skrze strach zo straty priazne ostatných! Koľko mnohých, pretože sa bojí vzdať službičky od priateľa, predá svoje duše diablovi! Oni napodobňujú počin Piláta, ktorý skrze obavy zo straty priateľstva s Cézarom, odsúdil Ježiša Krista na smrť.

IV. Venujte pozornosť. Bratia, ak si chceme zachrániť naše duše, musíme prekonať ľudský rešpekt a zniesť trocha zmätku, ktorý môže vyvstať z posmechu nepriateľov kríža Ježiša Krista. „Je hanblivosť, ktorá privádza hriech, a je zasa hanblivosť, ktorá privádza slávu a česť.“ (Sir iv. 25.) Ak neznesieme tento zmätok s trpezlivosťou, povedie nás to do jamy hriechu; ale ak sa tomu odovzdáme pre Boží záujem/údeľ, zadováži nám to božiu milosť tuná a slávu napotom. Svätý Gregor hovorí: „Tak ako je ostýchavosť chvályhodná pri zle, tak je zavrhnutia hodná pri dobre.“ (Hom. x. v Ezech.)

V. No niektorí z vás si povedia: Ja sa starám o svoje záležitosti; ja si chcem zachrániť svoju dušu; prečo teda by som mal byť [potom] ja prenasledovaný? No nie je žiadneho lieku; je nemožné slúžiť Bohu a nebyť prenasledovaný. „… bezbožníkovi sa protiví ten, čo ide priamou cestou.“ (Prís. xxix. 27.) Hriešnici nemôžu zniesť pohľad na človeka, ktorý žije podľa Evanjelia, pretože jeho život je neustálou kritikou ich výtržníckeho správania; a preto oni povedia: „Striehnime na spravodlivého, lebo je nám na ťarchu, protiví sa našim výčinom, vyčíta nám prestúpenia zákona…“ (Múd ii. 12.) Pyšný človek, ktorý hľadá pomstu za každú urážku, čo dostane, by si želal, aby sa všetci pomstili za urážky, ktoré mu boli udelené. Chamtivec, ktorý nadobudol bohatstvo nespravodlivo, by si želal, aby všetci napodobňovali jeho podvodné taktiky. Opilec by si želal vidieť ostatných opájať sa, tak jak on, v opilstve. Nemravní, ktorí sa chvascú vo svojich nečistotách a ktorí horko ťažko vyslovia slovo, ktoré nezaváňa obscénnosťou, si želajú, aby všetci konali a rozprávali ako oni a tých, ktorí nenapodobňujú ich správanie, považujú za skúpych, šaškujúcich a neústupčivých ľudí bez cti a vzdelania. „Oni sú zo sveta, preto hovoria podľa sveta…“ (1 Jn iv. 5.) K svetu pripútaní nedokážu hovoriť, než iba jazykom sveta. Óh! jak veľká je ich bieda a slepota! Ona ich zaslepila a preto hovoria tak neslušne. „Takto uvažujú, lenže blúdia, lebo ich zaslepila ich neprávosť.“ (Múd ii. 21.)

VI. No vravím znova, že nie je žiadneho lieku. Všetci, ako vraví sv. Pavol, ktorí si želajú žiť v spojení s Ježišom Kristom, musia byť prenasledovaní svetom. „Veď všetci, čo chcú žiť nábožne v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní.“ (2 Tim iii. 12.) Všetci svätí boli prenasledovaní. Poviete si: ja nikomu neubližujem; prečo som teda nie nechaný na pokoji? Čo zlé svätí, a obzvlášť martýri, spravili? Oni boli plní lásky, milovali všetkých a namáhali sa robiť dobre všetkým – a ako bolo s nimi zaobchádzané svetom? Boli stiahnutí z kože zaživa; boli mučení žeravými kutáčmi; boli poslaní na smrť najkrutejším spôsobom. A komu Ježiš Kristus, svätý svätých, ublížil? Utešoval všetkých; liečil všetkých.
„… vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.“ (Lk vi. 19.) A ako s ním zaobchádzal svet? Prenasledoval ho, až natoľko, že ho nechal zomrieť v bolesti na nechválene známom popravnom nástroji, na kríži.

VII. To sa deje, pretože zásady tohto sveta sú diametrálne protichodné zásadám Ježiša Krista. To, čo svet uznáva, Ježiš Kristus berie za hlupáctvo. „Lebo múdrosť tohoto sveta je pred Bohom bláznovstvom.“ (1 Kor iii. 19.) A to čo je hlupáctvo [alebo bláznovstvo] v očiach sveta, to jest, kríže, choroby, opovrhovanie a potupy, drží Ježiš Kristus vo veľkej úcte. „Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby…“ (1 Kor i. 18.) Svätý Cyprián hovorí, že ako si môže človek o sebe myslieť, že je kresťanom, ak sa bojí byť kresťanom? „Christianum se putat si Christianum esse veretur“ (ppt: „Myslí si, že je kresťanom, ak sa bojí byť kresťanom?“) (Serm. v. de Lapsis.) Ak sme kresťania, ukážme, že sme kresťania v mene a v pravde; lebo ak sa hanbíme za Ježiša Krista, on sa bude hanbiť za nás a nemôže nám dať miesto po jeho pravici pri poslednom dni. „Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej…“ (Lk ix. 26.) Pri súdnom dni povie: Ty si sa hanbil za mňa na zemi; Ja sa teraz hanbím vidieť ťa spolu so mnou v nebi. Odíďte, prekliate duše; choďte do pekla pozdraviť svojich kamarátov, ktorí sa hanbili za mňa. No majte napamäti tieto slová „… kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová.“ Sv. Augustín hovorí, že niektorí sa ostýchajú zaprieť Ježiša Krista, no nemajú hanby zaprieť zásady Ježiša Krista. „Erubescunt negare Christum, et non erubescunt negare verba Christi.“ (ppt: „Hanbia sa zaprieť Krista a nehanbia sa poprieť Kristove slová.“) (Serm. xlviii.)
No ty mi môžeš povedať, že ak ty povieš, že sa také nepatrí, lebo je to proti Evanjeliu, tak ťa kamaráti zosmiešnia a nazvú farizejom. „Teda,“ vraví sv. Ján Zlatoústy „ty nestrpíš posmech na seba od spoločníka, ale je u teba v poriadku byť nenávidený Bohom!?“ „Non vis a conserve derideri, sed odio haberi a Deo tuo?“ (ppt: „Nechcete aby sa vám vaša stráž vysmievala, no radšej, aby vás Boh nenávidel?“) (Hom. xci. o Sk xix.)

VIII. Apoštol, ktorý sa tešil z toho byť nasledovníkom Krista, povedal: „[Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý] je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.“ (Gal vi. 14.) Tak ako ja som osoba ukrižovaná pre tento svet terčom jeho výsmechu a neprávosti, tak je svet pre mňa terčom pohŕdania a ohavnosti. Je nevyhnutné byť presvedčený o tom, že ak neudupeme pod nohy svet, svet udupe naše duše. No čo je onen svet a všetky jeho bohatstvá? „…čo je vo svete — žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a vystatovanie sa blahobytom…“ (1 Jn ii. 16.) Na čo by sa dali skrátiť všetky dobrá tohto sveta? Na majetky, ktoré sú nič len odpad, na pocty, ktoré sú len dymom a na telesné potešenia. Ale čo nám všetky tieto prospejú, ak stratíme naše duše? „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!“ (Mat xvi. 26.)

IX. Ten, kto miluje Boha a želá si zachrániť svoju dušu, musí pohŕdať svetom a všetkým ľudským rešpektom; a aby sa toho dosiahlo, každý sa musí nasilu zaprieť proti sebe [/urobiť určitú formu násilia proti sebe]. Sv. Mária Magdaléna musela urobiť veľké násilie proti sebe, aby prekonala ľudský rešpekt a ohováračky a posmešky sveta, vtedy, keď v prítomnosti mnohých osôb, sa hodila pod nohy Ježiša Krista, aby ich umyla svojimi slzami a vysušila svojimi vlasmi. Ale ona sa takto stala svätou a vyslúžila si od Ježiša Krista odpustenie od jej hriechov a chválu za jej veľkú lásku. „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala.“ (Lk vii. 47.) Jedného dňa, sv. František Borgia niesol istým väzňom bandasku s vývarom pod plášťom, stretol svojho syna osedlaného na kvalitnom koňovi a sprevádzaného istými šľachticmi. Svätý sa cítil zahanbený ukázať, čo nesie pod kabátom. No čo urobil, aby zvíťazil nad ľudským rešpektom? Zobral bandasku s vývarom, umiestnil si ju na hlavu a tak ukázal pohŕdanie nad svetom. Ježiš Kristus, naša Hlava a Majster, keď bol pribitý na kríži, bol zosmiešňovaný vojakmi. „Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ (Mat xxvii. 40.) Bol zosmiešňovaný kňazmi, vraviac: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť!“ (Mat xxvii. 42.) Ale on zostal pevne na kríži; on radostne zomrel na ňom a tak zvíťazil nad svetom.

X. „Vzdávam vďaku Bohu,“ vraví svätý Jeroným, „za to, že som hodný byť nenávidený svetom.“ (Epis. ad Asellam.) Svätý opätuje vďaku Bohu za to, že ho učinil hodným nenávisti sveta. Ježiš Kristus vyhlásil svojich učeníkov za blahoslavených, keď by mali byť nenávidení ľuďmi. „Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť…“ (Lk vi. 22.) Kresťania, radujme sa; lebo ak nás tí zo sveta preklínajú a kritizujú, Boh nás v tú istú chvíľu chváli a požehnáva. „Oni nech preklínajú, ty však žehnaj[; nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne, a tvoj služobník nech sa raduje.]“ (Žalm cix. 28.) Nie je dostatočné pre nás byť pochválený Bohom, byť pochválený kráľovnou nebies, všetkými anjelmi, všetkými svätými a všetkými spravodlivými ľuďmi? Nech si tí zo sveta hovoria, čo chcú, no nech my pokračujeme tešiť Boha, ktorý nám dá v budúcom živote odmenu, úmernú násiliu/zapieraniu, ktoré sme na sebe učinili počas pohrdnutia protirečeniam ľudí. Každému z vás by malo dôjsť, že vo svete nie je nikto iný, než vy a Boh. Keď s nami bezbožní zaobchádzajú s dešpektom, nech my odporučíme Bohu týchto slepých a poľutovaniahodných ľudí, ktorí sú na ceste do záhuby; a nech ďakujeme Pánovi, za to, že nám dal svetlo, ktoré [ale] im odopiera.  Pokračujme v našej vlastnej ceste, aby sme obdržali všetko potrebné pre zvíťazenie nad všetkými.

Druhý bod: O spôsoboch porazenia ľudského rešpektu.

XI. Na prekonanie ľudského rešpektu, je potrebné ukotviť v našich srdciach posvätný záväzok preferovať milosť Božiu nad všetky dobrá a službičky tohto sveta, a povedať si so sv. Pavlom: „… ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá… ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky…“ (Rim viii. 38-39.) Ježiš Kristus nás nabáda nebyť v obave z tých, čo nás môžu pozbaviť života v tele, ale báť sa toho, čo môže zavrhnúť našu dušu a telo do pekla. „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu, i telo zahubiť v pekle.“ (Mat x. 28.) Buď si želáme nasledovať Boha, alebo svet; ak si želáme nasledovať Boha, musíme sa vzdať sveta. „Dokedy budete kuľhať na dve strany?“, povedal Eliáš ľudu. „Ak je Pán Bohom, choďte za ním…“ (1 Krľ xviii. 21.) Nemôžte slúžiť Bohu a svetu. Ten, ktorý vyhľadáva to, ako sa zapáčiť ľuďom, sa nemôže zapáčiť Bohu. Apoštol [sv. Pavol] vraví: „Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom.“ (Gal i. 10.)

XII. Praví služobníci Boha sa radujú, vidiac seba samých opovrhovanými a zlé zaobchádzanými za poslanie od Ježiša Krista. Svätí apoštoli „… odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno [Ježiša Krista].” (Sk v. 41.) Mojžiš mohol zamedziť Faraónovmu hnevu, kebyže neprotirečí vtedajšej správe o tom, že je syn Faraónovej dcéry. Ale poprel, že je jej synom, preferujúc, tak jak vraví sv. Pavol, potupu Kristovu pred všetkými bohatstvami sveta. „… volil radšej trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu a za väčšie bohatstvo pokladal Kristovu potupu ako poklady Egypta…“ (Heb xi. 25-26.)

XIII. Bezbožní kamaráti k tebe prichádzajú a hovoria: Čo sú to za výstrednosti to v čom sa vyžívaš? Prečo nekonáš ako ostatní? Odpovedaj im: Moje počínanie nie je protichodné všetkým ľuďom; sú [aj] iní, čo vedú posvätný život. Je ich popravde málo; ale ja budem nasledovať ich príklad, lebo Evanjelium hovorí: „… mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“ (Mat xx. 16.) Svätý Ján Climacus hovorí „Ak si želáš byť spasený ako jeden z mála, ži ako jeden z mála.“ Ale oni k tomu pridajú: nevidíš , že všetci hundrú proti tebe a zavrhujú tvoj spôsob života? Nech vašou odpoveďou je: Je dosť pre mňa, že Boh neodsudzuje moje správanie. Nie je lepšie poslúchať Boha, než poslúchať ľudí? Taká bola odpoveď sv. Petra a sv. Jána pred židovskými kňazmi: „Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha…“ (Sk iv. 19.) Ak sa vás opýtajú, „ ako dokážeš zniesť urážky?“ ,či „ako potom, čo sa tomu podujmeš, sa dokážeš znovu objaviť medzi svojimi rovesníkmi?“, odpovedzte im, že ste kresťan a že je dosť pre vás sa znovu objaviť dobre v očiach Boha. Taká by mala byť vaša odpoveď všetkým družiciam Satana; musíte pohŕdať všetkým ich zásadám a výčitkám. A keď je potrebné napraviť tých, čo berú malý ohľad na Božie zákony, musíte nabrať odvahu a napomenúť ich verejne. „Tých, čo hrešia, karhaj pred všetkými…“ (1 Tim v. 20.) A keď je v sádzke česť božia, nemali by sme byť vystrašení hodnosťou človeka, ktorý sa previňuje proti Bohu; povedzme mu otvorene: Toto je hriešne; to sa nesmie. Napodobňujme Jána Krstiteľa, ktorý napomenul kráľa Herodesa za to, že žil so ženou brata a ktorý mu povedal: „Nesmieš s ňou žiť!“ (Mat xiv. 4.) Ľudia nás vskutku budú mať za bláznov a budú nás mať na posmech; ale pri súdnom dni oni uznajú, že to oni boli hlupácki a my budeme mať slávu z toho byť započítaní medzi svätými. Oni by mali povedať: „To tento bol, ktorého sme vysmievali kedysi… my blázni! Nazdávali sme sa, že jeho život je šialenstvom a že jeho koniec je potupný. A hľa, veď ho medzi Božích synov pripočítali a má údel medzi svätými!“ (Múd v. 3-5.)

[Dodatočné modlitby:]

Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou; požehnaná si medzi ženami, a požehnaný je Plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodine smrti našej. Amen.

Svätý Alfonz, oroduj za nás!

Preklad: Kristián Keller

Kristián Keller
Tradičný katolík, sedesvakantista